O tom, že proti postriekaniu budovy sa dá bojovať aj inak ako len bezúspešným naháňaním a hľadaním autorov výtvorov, svedčia niektoré fasády, ktoré si zámerne nechali skrášliť ich majitelia. Okolo jednej z nich možno prechádzate každý deň. Na Jesenského ulici pri mestskej tržnici v Martine sa bývalý domov pre Rómov, v ktorom v súčasnosti sídli niekoľko firiem, zmenil na farebnú lúku kvetov. Jeden z nájomníkov sa pre ňu rozhodol po tom, ako mal odkazov od vandalov na stene budovy viac než po krk. „Nevedel som, ako sa týchto čmáraníc zbaviť a ako stenu pred sprejermi uchrániť. Až raz som videl, ako to vyriešila tanečná škola Deep Martico na Ľadovni. Sprejermi často ničenú budovu si vkusne nechali pomaľovať od writera, ktorý im na stenu nastriekal veľký obrazec. Ihneď som ho oslovil aj ja. Zaplatil som síce dosť, ale bolo to oveľa menej, ako keby som mal míňať peniaze za pravidelné zatieranie nápisov,“ povedal nám majiteľ firmy z tejto budovy, ktorý nechce byť menovaný. Lúku s kvetmi a s logom firmy mu „writerský“ autor nastriekal na fasádu budovy od cesty asi pred tromi mesiacmi a odvtedy sa na nej žiaden prejav vandalov neobjavil. Jeho dielo totiž funguje ako zaručená ochrana pred ďalším „umelcom“. „Medzi writermi platí nepísané pravidlo – nepretierajú nápisy alebo nákresy druhých autorov,“ vysvetlil Peter Trmos, jeden z prvých martinských writerov, ktorý svoj „koníček“ v súčasnosti viac orientuje umelecky a angažuje sa aj v Street art centre. Nepopiera však, že niekto v tejto komunite z času na čas pravidlo poruší. „Ak sa tak stane, strhne sa bitka, teda ‚battle‘. Writeri sa medzi sebou poznajú a podľa podpisu alebo štýlu zistia, kto ich pretrel. Svojmu protivníkovi to potom rovnakým spôsobom niekoľkonásobne vrátia, aby mu dali príučku. Writer niekedy pretrie nápis nejakého autora, lebo si myslí, že je neskúsený alebo nekvalitný a takto mu dáva najavo, že tu ešte nepatrí. Vtedy dochádza k ‚battlovaniu‘. Obaja sa stretnú a „bojujú“ o svoje miesto a postavenie medzi writermi. To znamená, že maľujú proti sebe a ostatní potom hodnotia, kto z nich je lepší. Výsledok potom akceptujú,“ dodal Peter Trmos, ktorý sa snaží „umelcov“ z ulice pritiahnuť do Street art centra a ukázať im iný rozmer ich uplatnenia. Naposledy sa zviditeľnili a prejavili na plechovom plote pri divadle. „Som rád, že sme dostali takýto priestor a že ľudia vidia, že aj writerstvo môže mať rozumnú formu,“ potešil sa a priznal, že postriekaný plot zaujal niekoľkých majiteľov firiem, ktorí chcú mať – pre krásu, ale i ochranu pred znehodnotením – niečo také aj na fasáde svojej budovy. Takže je možné, že metropola Turca si čoskoro polepší. Zmení sa na mesto writerov - nie vandalov, ale umelcov.
Miroslava Dírerová
