Poetka z klubu dôchodcov

Na samotnom začiatku bol ukrutný smútok, ktorý bývalú zubnú techničku raz ovládol. Keďže nemohla kvôli nemu ani zaspať, blúdiace myšlienky v hlave hodila na papier. Zrýmovala ich a pocítila nesmiernu úľavu. Tak vznikla pred tromi rokmi uprostred noci Modlitba starca. V martinskom byte žije sama, takže ak sa nemá komu vyžalovať, chytí papier a pero. Pre istotu ich má hneď vedľa postele. Slúžia jej aj na vypĺňanie krížoviek, lebo ak sa nadránom zobudí a nedokáže znova zaspať, lúšti. Rýmy však Angelu Sýkorovú napádajú aj cez deň. Niekedy ju vyrušia pri varení. „Vypla som varič a utekala od hrnca do izby k papieru. Báseň som napísala na jeden dych, nebolo ju treba ani upravovať,“ pochváli sa poetka, autorka asi dvadsiatich básní.
Medzitým ju ale „chytila“ aj próza. „Sú to skôr rozprávky. Malé deti by síce nezaujali, lebo sa v nich nestrieľa, ale sú veselé a o zvieratkách,“ charakterizovala ďalšiu formu svojej tvorby. Jednu z poviedok nazvala Krutá pomsta a rozpráva v nej humorný príbeh záhradkára, ktorému sa v latríne usadia osy. Odstráni im hniezdo, za čo sa osy nahnevajú a keď si sadne na záchod, poštípu ho. S napuchnutým zadkom a spustenými nohavicami vyletí z latríny na ulicu práve v čase, keď prechádzajú okolo dve dievčence. Tie ho považujú za úchyla a vyľakane zavolajú policajtov. Na policajnej stanici má záhradník čo robiť, aby situáciu vysvetlil.
Ďalšiu poviedku ešte nosí v hlave, no už teraz vie, že hlavnou postavou bude ona sama.
„V mysli som tento príbeh nazvala Mravček hrdina. Vymyslela som si, že sa s paličkou vyberiem na prechádzku do lesa a sadnem si na lavičku. Vylezie mi na ruku mravec, ktorý uteká pred chrobákom a hľadá u mňa pomoc. Chrobáka teda odhodím do trávy a mravec mi záchranu života na oplátku vráti. Keď si všimnem, že mi pobehuje po ruke a sleduje ma, pochopím, že mi chce niečo ukázať. A naozaj, predo mnou je stočená zmija, pripravená na útok. Mravček k nej podíde, uštipne ju do chvosta a kým sa had zvŕta, ujdem. Spamätám sa, že mi chýba palica, a tak sa vrátim. Nájdem ju ležať pri lavičke a okolo nej je obtočený had. Už sa tam nikdy viac nevrátim a dokážem chodiť aj bez paličky,“ vyrozprávala v skratke pani Angela, ktorá svojich známych stále niečím prekvapuje.
Naposledy vymyslela originálny darček pre svoju dcéru, k 60. narodeninám. Do Bratislavy jej poslala pre spomienku na Martin DVD so súčasnými fotografiami významných budov v meste a škôl, ktoré navštevovala. Našla na ňom aj nafilmovaný rodný martinský byt a živé blahoželanie od mamy. Samozrejme, formou básne. Pred kamerou pani Angela prečítala dcére aj ďalšie básne. Ako bonus pridala báseň Pyšná torta, pri ktorej oslávenkyňa namiesto sĺz vďaky a dojatia ronila slzy od smiechu.