Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Potrebujeme v Martine Čumila alebo cikajúceho chlapčeka?

Ešte stále rezonuje vo vás otázka, či mesto Martin fotogenické je alebo nie? Článok v rubrike Zaujalo nás z májového 20. čísla našich novín vo vás vyvolal rôzne reakcie. Názor, že metropola Turca fotogenická pre turistov nie je a chýba v nej atrakcia, kt

orá by bola pre ňu typická a pre turistov príťažlivá, ste prijali i zavrhli.

Čitateľom sa Martin
páči taký, aký je
Náš čitateľ Anton Svoboda, turista, ktorý chodí po Martine i po svete s fotoaparátom, tvrdí, že naše mesto je fotogenické i bez Čumila. „Nedávno som oprášil fotoaparát značky Zenit a rozhodol som sa, že budem fotografovať zaujímavé každodenné momenty. Vôbec som sa nebál, že naďabím na nefotogenické miesta a svoje fotogenické deti som vždy fotografoval na pozadí s fotogenickým Martinom. A nehľadalo sa mi ťažko. Takých častí Martina mám plné albumy a nájdem ich tisíce i dnes, pričom sa nemusím ani veľmi snažiť. Kto ich nevidí a nenachádza, ten zle hľadá, nevie fotografovať, nemá pozorovací talent pre fotografiu, pretože fotografovanie je už dnes umelecký smer! Pán Horníček raz povedal: Už mám Prahu okukanú, pozrel som sa trošku vyššie a tam som našiel druhú Prahu. A fotil to, čo je mimo zorného uhla očí. Vo výške očí vidíme dennodenne všedné i keď krásne, historicky, architektonicky zaujímavé objekty. Nemôžeme ale tvrdiť, že to, čo je okukané, je aj nefotogenické,“ napísal nám Anton Svoboda.
Rovnaký názor má aj Ladislav Bednár: „Prešiel som si Martin a urobil pár záberov. Súsošie Jánošíka aspoň z dvoch strán, sochy pod obrovskými gaštanmi, ľudia v pešej zóne, kostoly, pekné stromčeky, nakrátko pokosený a upravený trávnik... A keď si spomeniem na kvetinové záhony, letné terasy, kultúrne akcie, tak si dovolím tvrdiť, že Martin fotogenické mesto je.
Boli sme s rodinou na výlete v mestečku Livno v Bosne a Hercegovine. Je tam stredoveký hrad, na ktorý sme v úmornej horúčave ani nešli. V čistých a upravených uliciach sme si kúpili zmrzlinu. V tieni miestneho parku ju deti zlízali. Urobil som si na pamiatku fotku a zachytil pre mňa dôležitú atmosféru. Tým chcem povedať, že nemusíme mať v Martine výraznú pamiatku. Postačia čisté priestory, milí ľudia a potešenie z nového poznania. Veď pozornému oku neujdú ohyzdné reklamy na budovách, veď na historických budovách reklamné tabule s veľkým písmom nemajú čo robiť! Alebo ošarpaná budova v centre mesta - to je na hanbu! Tu by pomohlo, keby predstavitelia nášho mesta vydali prísne nariadenie o udržiavaní budov v určitom estetickom vzhľade.
Myslím si, že by bolo vhodné vyvolať diskusiu o tom, či Martin je alebo nie je fotogenickým mestom. Aby sa odstránili nedostatky mesta a aby napredovalo. Je kandidátom na hlavné mesto Európy v oblasti kultúry. Krásne fotografie mesta by mu iba prospeli,“ myslí si náš ďalší čitateľ.
Na svoje rodné mesto sa „foto“ okom pozrela aj Vilma Čapliarová. Nie ako turistka, ale ako domáca si myslí, že Martinu naozaj niečo chýba. Napísala preto otvorený list primátorovi mesta, v ktorom mu podáva aj konkrétny návrh. „Keďže Martin sa nemôže presláviť nejakou honosnou stavbou, ako je napríklad Kostol Svätej rodiny v Barcelone, mohli by sme sa zviditeľniť nejakou sochou. Nemusí to byť Malá morská víla ako v Kodani, Napoleon v Bratislave alebo cikajúci chlapček v Bruseli. Nachádzajú sa vo všetkých prospektoch a pri ich vzhliadnutí som bola síce sklamaná, no predsa som sa s nimi odfotila. V našom meste by malo byť niečo naše – niečo z Turca. Otvorila som knihu Turčianske povesti J. Tatára a upútala ma povesť Biela panna, ktorá je o vzniku Turca. Nebolo by súsošie opradené povesťou lákadlom? Samozrejme, aj s vysvetlením pre turistov v prospektoch, pri prehliadke mesta...“

Skryť Vypnúť reklamu

Turistom u nás niečo chýba

Pracovníčky Turistickej informačnej kancelárie radia medzi najfotogenickejšiu budovu na pešej zóne Millenium. Ich tvrdenie pramení z pozorovania turistov. „Nemáme výhľad na celé mesto, ale v lete sme ich videli fotiť sa s Milleniom a fontánou za ním,“ upresnili. Pri spomínanej fontáne, ktorú viacerí považujú za nepríťažlivú, sme stretli aj mladú mamičku Eriku s dcérkou Lilly. Po rodnom meste sa pohybovala ako turistka, ktorá niekoľko rokov žije v Anglicku a doma bola iba na krátkej dovolenke. „Chcem priateľom v Anglicku ukázať, kde som vyrastala. Dlho som tu nebola a nestihla som celé mesto ani pobehať, ale bolo sa pri čom fotiť. Zameriavala som sa hlavne na prírodu, fontány a všetko naokolo. Páči sa mi tu. Tam, kde v Anglicku bývame, sú síce pekné stavby, ale nie je tam taká krásna príroda a ani ľudia,“ povedala.
Žilinčanka Zuzana do Martina chodí rada, ale fotku si z neho ešte neodniesla. „Martin rada navštevujem pre jeho osobitú atmosféru. Žiaľ, nemá žiadnu dominantu, ktorá by ho charakterizovala za jeho hranicami v porovnaní
s ostatnými mestami. Žilinu určite spoznáte podľa krásneho symbolu Farského kostola so súsoším sv. Cyrila a Metoda, Trenčín podľa hradu alebo malé Čičmany podľa typicky maľovaných domov. Martin nemá svoju dominantu. Nie je ňou ani kostol blízko námestia, ani prvá budova Matice slovenskej, ani gýčové miléniové námestie. Možno by ňou mohla byť národná história písaná v Martine, ale tá sa dá skôr precítiť, ako odfotiť,“ ohodnotila.
Podobný názor nám predostrela aj Štefánia z Banskej Bystrice: „Martin je pekné mesto a má aj nemalú historickú hodnotu. Ako turistka však vnímam aj to, ako vyzerá. Historické námestie je pekné, ale skutočne mu chýbajú miesta či artefakty, kde by si návštevník mohol urobiť „pamätnú fotku z Martina.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalšia atrakcia? Prečo nie!
Veľmi rôznorodo vidia centrum budúceho, možného hlavného, mesta európskej kultúry domáci i turisti. Tak trošku odbornejšími očami sa naň pozreli aj hlavný architekt mesta Róbert Dúbravec, riaditeľka Turčianskej galérie Jarmila Kováčová a Juraj Gavura, ktorý Martin fotí veľmi často.

Millenium nestačí!
Róbert Dúbravec,
hlavný architekt mesta Martin
Hoci pôvodom nie som Martinčan, toto mesto som predtým pravidelne navštevoval a podľa mňa je v ňom výrazne cítiť genius loci, čo je v porovnaní s inými slovenskými mestami veľmi unikátna záležitosť. Čo sa týka fotogenickosti, hľadal by som ju v širšom meradle, neobmedzoval by som sa na konkrétne monumenty. I keď priznávam, že mestu chýba výrazná atrakcia, ktorá by zaujala turistov. V Martine na ňu priestor je. Nie je však správne dotvárať mestský priestor za každú cenu nevhodnými plastikami alebo fontánami, ktoré častokrát pôsobia insitne a gýčovito. Takto fotogenické mesto asi nechceme... Treba preto dopĺňať existujúci priestor tak, aby sa nový monument stal jeho prirodzenou súčasťou a navzájom spolu ladili. Z môjho pohľadu architekta za posledné roky chýbajú vo väčšine slovenských miest silnejšie urbanistické a architektonické koncepty, v ktorých by sme nachádzali kvalitu. Samozrejme, je pár svetlých výnimiek. V Martine je to napríklad Millenium. I keď mnohým sa nepáči, myslím, že spĺňa požiadavky niečoho výnimočného a zároveň pre turistu fotogenického. Stále to ale nie je dosť. Námestie je nedokončený projekt, ktorý treba dobudovať. Máme už k dispozícii niekoľko návrhov. Chceme vytvoriť ďalšie námestie s komerčným využitím, takže turisti si prídu na svoje.
Martin by atrakciu podobnú Čumilovi zniesol
Jarmila Kováčová, riaditeľka
Turčianskej galérie v Martine
Martinská pešia zóna je architektonicky i výtvarne riešená dobre, no napriek tomu sa nevyhla chybám, ktoré má súčasné vedenie mesta šancu naprávať, prípadne celkom odstrániť. Napríklad priestor za Milleniom nie je zvlášť obľúbeným miestom Martinčanov, lebo napriek zelenej zóne v ňom nenájdete prirodzený úkryt pred slnkom a ani dostatočnú intimitu, ktorú isté druhy zelene môžu poskytovať. Pešia zóna tak pôsobí trochu chladne a zdá sa, že akosi sterilne. Chýba jej komunikačný priestor v zelenej zóne centra. Prispieva k tomu aj samotná architektúra, ktorá je koncipovaná ultramoderne a nadčasovo. Možno až príliš, vzhľadom na kultúrnu a historickú identitu mesta Martin. Ale nie som o tom celkom presvedčená. Urbanisticko-architektonické riešenie pešej zóny určuje materiál, z ktorého je stavaná - kamenná dlažba, celosklenený centrálny objekt a kovový mobiliár (lampy, koše, lavičky...) Je to priestor, ktorý neposkytuje mnoho emócií... Myslím, že treba otvoriť diskusiu o potrebe vytvoriť na pešej zóne čosi, čo by ju ozvláštnilo, zatraktívnilo. Riešenie vidím napríklad v úvahe nad potrebou jednej z fontán. Nevadilo by mi, keby jednu z nich odstránili a na jej mieste by vyrástol napríklad sochársky artefakt alebo detské ihrisko Možno by to mohla byť socha patróna mesta sv. Martina na koni alebo kinetický objekt, ktorého sa môžete dotýkať. Aj martinská pešia zóna by pokojne zniesla atrakciu, akou je známy bratislavský Čumil. Veď ak ho znesú väčšie mestá, prečo nie Martin? Nedávno som sa vrátila z Toruňa v Poľsku, kde centrom mesta prechádza malý jazvečík (podotýkam, že z bronzu, a vedľa neho akoby spolu s ním palica s klobúkom.) Táto „socha v akcii“ je spomienkou obyvateľov mesta na nezabudnuteľnú osobnosť umelca, ktorý v meste žil. Turisti v našom meste by sa iste potešili, ale radšej by som pre naše centrum hľadala iné riešenie.
Mne osobne sa Martin páči, mám svoje mesto rada, ale chýba mi priamo v jeho centre kútik pre oddych (okrem letnej záhrady Turčianskej galérie). Rada sa pozerám napríklad na nádherne zrekonštruovanú budovu bývalej Tatrabanky (terajšej Slovenskej sporiteľne) i Štefunkovo súsošie dobrovoľníkov pred ním, lebo poznám historické súvislosti, ktoré tento priestor definujú. Lenže turisti ich nepoznajú a priamo úmerne klesá aj ich záujem o túto časť centra. Turista vníma mesto predovšetkým vizuálne a myslím si, že v Martine im chýba nejaký záchytný bod. Do istej miery ho spĺňa budova Millenia, napokon
z jej vrchného poschodia sa turistom naskytne jedinečný pohľad na centrum, čo fotogenické a príťažlivé určite je. Je to však stále málo... Práve preto sme sa ako gestori výtvarného života v meste rozhodli priložiť ruku k dielu a prispieť k diskusii o potrebe vytvoriť sochu v centre mesta. Cieľom nášho sympózia nie je iba diskusia, ale aj samotná realizácia sochy, ktorú by si Martinčania i návšteníci nášho mesta zamilovali. Na treťom ročníku Sochy v meste sme od náznakov a návrhov prešli aj k niečomu konkrétnemu – pozorným okolo-idúcim v pešej zóne neunikli sediace tiene našich slávnych rodákov, ktorých sme spolu aj s ich vtipnými a občas i štipľavými výrokmi o nás Slovákoch umiestnili na lavičky v centrálnom parku pešej zóny.
Ľudí v centre mesta
nevídam často fotiť sa
Juraj Gavura, fotograf
Martin fotografujem už 10 rokov a nikdy som sa nezamýšľal, či je fotogenický alebo nie. Pri fotografovaní sa snažím nájsť miesta a kompozície, ktoré by mohli zaujať diváka a ukazovať
mesto v „krajšom“ svetle. Je pravda, že Martinu chýba historické centrum, historické budovy má roztrúsené osobitne na rôznych miestach a tak nemôže mať atmosféru, ktorú ponúkajú mestá ako Banská Štiavnica, Kremnica, Levoča...
Taktiež Martinu chýba hromadná atrakcia pre fotenie sa chtivých turistov. Na druhej strane si nemyslím, že fotogenickosť mesta sa zakladá na Čumilovi a jemu podobným. Mňa osobne takéto miesta nelákajú, skôr naopak. Množstvo turistov sa pri takýchto objektoch fotí, ale len preto, lebo sa tam fotia aj iní... Takže, z tohoto pohľadu je Martin vyslovene nefotogenický. Pravdupovediac nevidím často niekoho, ako sa fotí v centre mesta. Ak, tak na
jar pri rozkvitnutých tulipánoch blízko Millenia alebo pri soche Jánošíka. Čo sa mňa týka, v centre mesta som sa ešte neodfotil, ale keby som chcel niekomu poslať moju fotografiu z Martina, bolo by to asi pri veľkých gaštanoch, pred budovou bývalej Tatrabanky, dnešnej sporiteľne.
Miroslava Dírerová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Zelená Bratislava
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  3. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  4. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  5. Bezbariérové vozidlo
  6. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 146
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 120
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 127
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 742
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 756
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 365
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 408
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 261
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 180
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 934
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Turčania takmer týždeň zápasili s povodňami

V Turčianskych Tepliciach sa liala voda z polí od Dolnej Štubne, na Dubovom museli pre zaliatu cestu meniť dopravné značenie, v Blažovciach živel ohrozoval príbytky, v Rakove ratovali gazdovstvá a v Košťanoch sa rieka Turiec vyliala na rozsiahle územia.

Aj v Blažovciach sa už chystali vrecia s pieskom.

Hokejisti by mohli dostať peniaze do dvoch týždňov

Spojenie dvoch najvyšších hokejových súťaží zväz nepodporil. Nedovoľujú to normy.

Na ľade naraz trénuje len päť hráčov a brankár.
V nemocnici pribudlo ďalšie odberové miesto, testy už robia dva tímy.

Prezidentka Zuzana Čaputová v Martine, vyjadrila sa aj k celoplošnému testovaniu

So zdravotným personálom nemocnice sa rozprávala o tom, ako zvládajú nápor nových pacientov nakazených ochorením Covid –19, ale aj o tom, či sú personálne i lôžkové kapacity nemocnice dostačujúce.

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes v Martine poďakovala všetkým lekárom aj zdravotníckemu personálu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?