Maliar veľkých plátien

j každú voľnú chvíľu. Marek Kokoška.
Plátno, farby, náčrty, popol
v jednoduchej nehorľavej krabičke, rozhlasová hra a potom nejaká symfónia z malých zaprášených reproduktorov – takto som vnímal atmosféru počas návštevy u Mareka Kokošku.
Maľovaním sa tento Vrútočan zaoberá už od detstva. „Vždy som mal k maľbe blízko. Absolvoval som základnú umeleckú školu a nejako prirodzene to došlo až k tomu, že som sa rozhodol aj pre štúdium praktického výtvarného umenia na vysokej škole,“ rozhovoril sa Marek už za dverami svojho ateliéru, ktorý si zariadil v dome po starých rodičoch. Zapol hlavný vypínač elektriny a akoby na povel sa v útulnom priestore - vďaka vážnej hudbe z rádia - vytvorila pravá umelecká atmosféra. „Najradšej pracujem vtedy, keď v rádiu dávajú nejakú rozhlasovú hru. Rád to počúvam a dobre sa mi vtedy maľuje,“ prezradil Marek a začal rozbaľovať starostlivo uschované originály svojich obrazov.
Obrazy maľuje tak trochu netradične. Používa nadrozmerné plátna, preto sú takmer všetky obrazy najmenej dva krát dva metre veľké. „Rád maľujem na veľké plátno, a potom jednotlivé obrazy spájam dokopy, takže výsledný obraz sa skladá z troch veľkých častí.“ Marek sa rozhovoril ku každému svojmu obrazu. Naša návšteva sa zmenila na malú vernisáž obohatenú tým, že výklad podával sám maliar.
„Tento sa volá Cesta. Mám k nemu zvláštny vzťah. Obraz som maľoval, keď som študoval v Bratislave a symbolizuje cestu z veľkomesta domov za priateľkou, na víkend k rodičom do Martina...,“ ukázal na obraz v hlavnej časti ateliéru. Výtvarný výraz Marek zakladá na symbolizme. „V akomkoľvek mojom obraze človek môže nájsť nespočetne veľa symboliky, ale len málokto objaví všetko, čo som doňho ukryl,“ dodal. Často sa v obraze nachádzajú „tajné“ údaje – vek, v ktorom ho Marek maľoval, nečitateľné šifry zapísané a vyryté do farby... „Nepýtaj sa ma, čo všetko je tam napísané. Už ani sám neviem,“ mávol rukou s úsmevom.
„Ani jeden svoj obraz som zatiaľ nepredal,“ skonštatoval. Podľa jeho slov je pre mladého výtvarníka viac ako ťažké dostať sa do povedomia ľudí, ak si jeho talent nevšimne renomovanejšia galéria. „Aj preto som rád, že ma oslovil výtvarný historik Pavel Urban a zapojil ma do projektu ARTtikel - Umenie pre všetkých, ktorý sa tu v Martine oficiálne predstavil vo štvrtok. Takto aj mladí dostanú priestor konfrontovať svoju tvorbu s obyčajnými ľuďmi,“ dodal.
Medzitým prišla jeho manželka spolu s dcérkou. „Dcéru do umenia nenútim. Ak bude chcieť, nech sa mu venuje. Nikdy ale nemala rada, keď jej v umeleckej škole diktoval učiteľ, čo má kresliť. No doma si sama vezme pastelky, výkres a kreslením vie stráviť celý deň. Možno vekom sa talent prejaví aj u nej,“ zamyslel sa. Ak je talent dedičný, od otca by zdedila schopnosť zachytiť jednoduchý moment, obraz aktuálneho pocitu, tak ako je to na jeho nevšedných maľbách.