vtedy hrávali Ján Diabelko, Ján Stehlík, Stanislav Eisner a v bráne bol František Vítek. Potom bol s prestávkami na lavičke Ružomberka, najprv ako prvý tréner a neskôr ako asistent trénera Rusnáka bol dokonca pri postupe Liptákov do najvyššej súťaže. V uplynulej sezóne trénoval rezervu Ružomberka, ktorá dosiahla výrazný úspech, keď prešla cez ligistov do finále Slovenského pohára. Teraz je už tretí mesiac na lavičke rezervy Rimavskej Soboty (Martina).
Po ôsmich odohraných zápasoch bolo mužstvo na piatom mieste – doteraz najvyššie odvtedy, ako hrá pod hlavičkou rezervy Rimavskej Soboty. Ste spokojný?
K spokojnosti mám veľmi ďaleko, lebo mám trošku vyššie nároky na futbal. Umiestnenie by som možno za istých okolností aj bral, ale v prvom rade sa pozerám na hru jednotlivcov a mužstva a v tom máme veľké rezervy.
Ktorý zo zápasov vyšiel mužstvu z tohto pohľadu najlepšie a naplnil vaše predstavy?
Bol to paradoxne hneď úvodný zápas v Námestove. Hoci sme ho prehrali, tam sa mužstvo po hernej stránke ukázalo v najlepšom svetle. Bola to nádej, že ak budeme napredovať, môžeme niečo dokázať. Ale to ešte môže prísť, veď máme za sebou len jednu tretinu súťaže. Verím tomuto mužstvu a som presvedčený, že bude podávať aj lepšie výkony ako doteraz, lebo hráči ma v istých fázach v tom aj utvrdili. Napríklad, dobrý bol z našej strany druhý polčas vo Fiľakove, ale aj doma s Kysuckým Novým Mestom, hoci v domácom zápase to nebolo všetko v poriadku s hernou disciplínou. Aj v Dolnej Ždani sme 80 minút hrali kultivovaný futbal, dobrý aj po taktickej stránke, žiaľbohu v záverečných desiatich minútach prišiel nejaký skrat a vyhraný zápas sme prehrali.
V tejto sezóne sa menej spoliehate na hráčov širšieho kádra Rimavskej Soboty. Je to zámer alebo z núdze cnosť?
Mám taký zámer, aby čo najviac šancí dostali domáci – martinskí hráči.
Aké podmienky vytvára vedenie klubu?
Predstavitelia klubu pán Segľa a pán Stehlík dokázali vytvoriť skutočne veľmi dobré podmienky pre domácich hráčov. Práve preto sa čudujem, že verejnosť v Martine sa s nepochopením pozerá na dianie vo futbalovom klube. Dovolím si tvrdiť, že tu robia kus, ale ozaj veľký kus obrovskej poctivej roboty, ktorá je vo verejnosti nedocenená. Priznám sa, že ja trošku na nich tlačím, aby sme mali 14 – 15 hráčov kmeňových, pretože predpokladám, že Martin sa v blízkej budúcnosti osamostatní.
Mužstvo, ktoré vediete, patrí v priemere k najmladším v tretej lige. V kádri je viacero talentovaných hráčov, Koleno je vo výbere kraja, do neho sa, nebyť štartu v prvej lige, mali dostať aj Ižip s Novosedliakom. Ako vidíte perspektívu tohto mladého mužstva?
Chlapcom nič nebráni, aby napredovali. Ale predsa som niečo spozoroval. Cítim akýsi psychický blok, ktorý chlapcov brzdí na ceste, aby ešte ráznejšie vykročili za svojím cieľom a napredovali. Neboli naučení vyhrávať. Je to odvodené od toho, že momentálna situácia je taká, že Martin síce môže vyhrať, ale zatiaľ nie sme v takom štádiu, aby sme stále vyhrávali. V tomto vidím najväčší kameň úrazu. Najmä v zápasoch, v ktorých je na nich vyvinutý psychický tlak, sa s tým ešte nedokážu vyrovnať. K spomínaným trom by som priradil aj Rohoňa, ktorý je momentálne lídrom mužstva.
Aký cieľ máte postavený pre tento ročník súťaže?
Chceli by sme urobiť všetko pre to, aby sme sa po jeseni priblížili k špici tabuľky, aby na špici nebol veľký bodový rozdiel. Potom už nezáleží na tom, či budeme na druhom, alebo piatom mieste, lebo po kvalitnej zimnej príprave, som o tom presvedčený, by sme mohli zaútočiť aj na najvyššie priečky.
V Martine tréneri v posledných rokoch dlho nevydržali. Dokonca aj o vás už išli chýry, že si máte sadnúť na lavičku iného mužstva. Čo je na týchto fámach pravdy?
Som človek, ktorý nepotrebuje nič na papieri. Stačí férové slovo. Keď dám slovo, vždy ho dodržím. Moje slovo, že budem v Martine do 30. júna budúceho roku, platí. Z mojej strany, toto slovo nikdy neporuším. Dokonca sme s klubom dohodnutí, že ak bude vzájomná spokojnosť, nič nám nebude brániť v tom, aby sme zmluvu predĺžili. (jk)