Najčastejším problémom, s ktorým sa začínajúci grafológovia pri tvorbe takzvaného povahopisu stretávajú, je presné určenie vlastností človeka. Niekedy je podľa Petra Bakaya ťažké slovne vyjadriť to, k čomu pri analýze prišli. Aj preto pri práci používajú rôzne výkladové slovníky.
Tesné písmo naznačuje skromnosť, veľké okraje a medzery medzi riadkami „rozšafnosť“, plné písmená bohémstvo. Ani to však nie sú definitívne určenia – v kontexte môžu byť ďalšie znaky, ktoré ich automaticky vylúčia. Grafológ musí pred rozborom rukopisu vedieť aj to, či je pisateľ pravák alebo ľavák, akej je národnosti. Vo všetkých krajinách totiž platia iné školské normy pre tvary písmen. Tie ovplyvňuje aj vzdelanie pisateľa. „Je prirodzené, že vysokoškoláci, ktorí absolvovali množstvo prednášok, majú inú zručnosť a rýchlosť písania ako robotníci. Vzdelaní ľudia majú tendenciu písať menším písmom,“ hovorí Bakay.
Rukopis ovplyvňuje dokonca aj to, v ktorej oblasti človek pôsobí. Absolventov technických škôl či úradníkov, ktorí v práci vypĺňajú kolónky a formuláre, nemajú vraj grafológovia veľmi radi. Ľudia v týchto profesiách totiž majú tendenciu písať len paličkovým písmom a v ňom zostáva veľa nejasných znakov. Písané tvary pre nich už nemusia byť prirodzené, niektorí ich v bežnom písomnom prejave dokonca vôbec nepoužívajú.
„V takom prípade poprosím pisateľa, aby mi napísal pár riadkov aj písanými písmenami,“ vysvetľuje Peter Bakay.