graficzne vo Varšave, Poľským inštitútom v Bratislave a Poľským spolkom – región v Martine. Tradičný kroj bol podľa autorky výstavy Elżbiety Piskorz Branekovej odrazom príslušnosti k určitej spoločenskej skupine. „Poliaci často preberali niektoré prvky z vojenských uniforiem, zo šľachtického či z meštiackeho odevu aj napriek tomu, že predpisy presne určovali druh a formu oblečenia, ktoré prislúchalo dedinčanom. Určitý vplyv na vzhľad a strih a výzdobu krojov mala tiež európska móda, obzvlášť z renesančného a barokového obdobia. Proces premien poľského kroja závisel aj od vonkajších vplyvov. Tie najpodstatnejšie sa udiali v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia, keď sedliaci získali právo vlastniť pôdu a začal sa rozvíjať priemysel. Svoju základnú funkciu začal kroj meniť v medzivojnovom období. Prestal byť každodenne noseným odevom a stal sa reprezentačným a scénickým kostýmom,“ vysvetlila autorka.
V pôvodných kompletoch badať aj vplyv okolitých národov. Ten goralský má k slovenskému najbližšie. Slovenský kroj a ľudové oblečenie našich severných susedov je možné ľahko porovnať. O jedno poschodie vyššie má SNM stálu expozíciu práve o kroji z jednotlivých regiónov Slovenska.
Miroslava Dírerová