Jesenné stretnutie

Ako vysvetlil na vernisáži kurátor výstavy Fedor Krška, divákovi sa v prípade dvojice výtvarníkov spravidla naskytuje možnosť porovnávať výsledky tvorivej práce dvoch generácií, ktoré majú vo výtvarnom umení odlišný prístup k životu a tvorbe, inú hierarchiu hodnôt. V prípade dvojice, ktorej dielo si možno do decembra v spomínanej firemnej galérii pozrieť, to neplatí. Obidvaja svojím dielom neustále potvrdzujú aktuálnosť a životaschopnosť klasickej maľby, putujú po jej nových výrazových prostriedkoch a objavujú pre seba a pre svet stále nové možnosti jeho videnia. Tematický okruh profesora i žiačky je spoločný – témy nachádzajú všade okolo seba. Kým skúsenejší z dvojice dáva na plátno čokoľvek, lebo podľa neho všetko okolo nás sú zázraky hodné našej pozornosti, mladšia má v okruhu svojej výtvarnej pozornosti kamene, spadnuté stromy, plynúce vody, skúmanie samej seba so všetkými pochybnosťami a s túžbami charakteristickými pre mladého človeka. Jej obrazy a kresby, ako píše v katalógu výstavy Fedor Kriška, sú skvelou a zmysluplnou príležitosťou pre meditácie a úvahy, a to nielen o výtvarnom umení. Kým Ľudovít Hološka dokáže sugestívne pretlmočiť a vyčariť obdiv tvorcu k jednoduchému námetu s neodmysliteľnou poetikou videnia a múdrosti pochopenia všetkých súvislostí výrazu, Martina Lacová ešte len putuje po výrazových prostriedkoch maľby a hľadá najpriliehavejšie vyjadrenie vlastného videnia sveta. Dialógy, na ktoré nás pozývajú, nie sú konfrontačné, sú príjemným rozptýlením v hektike dnešných dní. (vl)