Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

S. Muntág: Kniha je arénou slobody

Martin má na knižnej mape Slovenska osobitnú pozíciu. Knihy sa tu píšu, vydávajú a tlačia pekných pár desiatok (ak nie rovno stoviek) rokov a kult knihy v tomto meste má osobitnú atmosféru spojenú s históriou domov, ulíc, pamätných tabúľ či plných knižn

íc rodín, ktorých mená sú zároveň menami zo slovenských dejín. Aj dnes na jeho teritóriu vznikajú unikátne diela obohacujúce slovenskú kultúru. O niektorých z nich hovoríme s riaditeľom Vydavateľstva Matice slovenskej Stanislavom Muntágom.

S knihou ako fenoménom pracujete profesionálne viac ako štvrťstoročie. Čím môže byť, alebo mala by byť kniha pre dnešného človeka?
Každý pohľad je subjektívny, aj ten môj je ovplyvnený najmä tým okruhom kníh, s ktorými vo vydavateľstve pracujeme. Význam knihy je mnohotvárny, no dnes sa aj pod tlakom elektronických médií mení. Čitatelia spohodlneli, žiadajú si bohato ilustrované knihy, ktoré si môžu kedykoľvek a kdekoľvek otvoriť, odložiť nedočítané a po čase sa k nim vrátiť. Trendom je náučná literatúra, beletria je v závoze a poézia už rovno v kríze. Dramaticky stúpa počet vydaných titulov, ale ich priemerný náklad neustále klesá, žiari len pár autorov z kategórie superhviezd, ostatní sa nevedia prehupnúť cez pár desiatok alebo stoviek predaných výtlačkov. Toto je jeden uhol pohľadu. Druhým je skutočnosť, že kniha dnes môže byť baštou nekomerčných žánrov, nositeľom posolstva, čo iné médiá, najmä elektronické, pod tlakom ekonomiky nedokážu a menia sa na „entertainment industry“ – zábavný priemysel. Vydať knihu, získať mecéna na zaujímavú tému, nie až také zložité, preto kniha stále aspoň do istej miery ostáva arénou slobody – duševnej, literárnej, tvorivej – a mnohí autori túto slobodu využívajú. Z tohto poznania vychádza aj naše vydavateľstvo.
Môže byť kniha partnerom internetu? Vieme, že odliv klasických čitateľov spôsobil práve fakt, že mladí ľudia dávajú prednosť médiu, ktoré je modernejšie...
Som presvedčený o tom, že kniha bude vždy alternatívou elektronických médií. Keď som bol pred desiatimi rokmi na knižnom veľtrhu vo Frankfurte, všade rezonovali elektronické publikácie a šíril sa názor, že „papierová“ kniha bude žiť ledva desaťročie. Desať rokov prešlo a klasická kniha je stále tu, i keď má inú, oveľa ťažšiu pozíciu. Stala sa napríklad výtvarne náročnejšou, často až umeleckým predmetom. Predstavte si rozdiel – pozerať si reprodukciu výtvarného diela v knihe, alebo na obrazovke počítača... A stále je dosť miest, na ktoré asi s počítačom nepôjdete, s knihou áno.
O čo vlastne ľudia prichádzajú, keď nečítajú?
Osobitne mi je ľúto detí, ktoré rodičia nevedú k čítaniu. Ochudobňujú ich duševný svet, neposkytnú im priestor pre fantáziu a emócie. To nedokážu filmy, ani počítačové hry, tie fantáziu skôr ubíjajú, nútia byť pasívnym konzumentom predkladaných silných vnemov. Našťastie aj rodičia, ktorí trebárs sami už takmer nečítajú, čosi ku knihám cítia a kupujú ich svojim deťom. Aj v edičnom pláne matičného vydavateľstva dávame detskej literatúre veľký priestor, lebo to pokladáme za dôležitú súčasť nášho poslania.
Aké je dnes Vydavateľstvo Matice slovenskej?
Sú to vlastne dve vydavateľstvá. Jedno je pracoviskom Matice slovenskej, ktorá knihy vydáva už 144 rokov. Popritom, aby sme mohli viac vyjsť v ústrety čitateľom a požiadavkám doby, rozvíjať napríklad internetový knižný obchod, sme v roku 2004 založili samostatný podnikateľský subjekt. Za čias Hronského bola Matica nielen silným vydavateľstvom, ale aj knižnou distribúciou, zásobovala literatúrou knižnice, školy a na túto tradíciu chceme síce skromne, ale moderne a ambiciózne nadväzovať, i rozvojom spomínaného internetového kníhkupectva. Čiže, dnes funguje tandem dvoch vydavateľských pracovísk, ktoré sa navzájom vynikajúco dopĺňajú.
Zbadá to čitateľ?
Rozšíril sa počet vydaní, zvýšila sa dostupnosť kníh cez internetový obchod. Väčšina našej produkcie sú výrazne nekomerčné tituly, ktoré majú svojich vďačných čiateľov, ale veľmi zložitú cestičku k nim, keďže v „kamennom“ kníhkupectve, v tom každodennom prívale nových marketingových trhákov pre ne nie je miesto. Takže sme odkázaní usilovne hľadať priame cesty k čitateľom, a to najmä cez internet.
Aká je pozícia vydavateľstva na slovenskom knižnom trhu? Čím je podľa vás charakteristické?
Podľa obratu sme menšie vydavateľstvo. Čo sa týka počtu titulov - asi polstovka vydaní ročne - nie je to málo. Dosah na čitateľov? Je to rôzne. Naše knižky sú skôr nízko a stredne nákladové. Ale mnohé z nich už teraz vstupujú do literárnych čítaniek, získavajú rôzne ocenenia, výrazne sa zapisujú do dejín slovenskej literatúry. Nepracujeme s nakúpenými titulmi, vydávame pôvodnú literatúru, často spolu s autorom doslova po kúskoch trpezlivo skladáme nové diela.
Ktoré z edícií sú pre vydavateľstvo principiálne?
Začnem spomínanou detskou literatúrou: pokračujeme v mapovaní regionálnej mytológie v edícii Povesťová mapa Slovenska. Ešte stále je čas zbierať „živé“ povesti, ešte žijú pamätníci, ktorí povesti počúvali na priadkach, tak, ako sa tento žáner stáročia tradoval, neustále pretváral a obohacoval. Povesťová mapa Slovenska je aj zásluhou nášho vydavateľstva už oveľa hustejšie zapísaná a ešte stále sme ďaleko od konca. Pracujeme na sérii rozprávkových výberov v podaní takých majstrov, ako sú Pavol Dobšinský, Ondrej Sliacky, Štefan Moravčík. Silná je edícia Slovenský svet, v rámci ktorej sa venujeme Slovákom, ktorí z rôznych dôvodov odišli do zahraničia a tam tvorili, písali. Objavujeme ich pre slovenského čitateľa a hoci sa táto edícia nestretáva s masovým ohlasom, mnohokrát ide o klenoty, ktoré možno ocení až budúcnosť. Nosnou je aj Edícia Knižnica Matice slovenskej, v ktorej vydávame diela osobností, často laureátov cien Nadácie MS (diela krásnej literatúry aj esejistické práce) a v rámci nej sa nám rozvíja utešená séria obrazových publikácií - Ester Martinčekovej-Šimerovej, Martina Martinčeka, Eugena Lazišťana, Jaroslava Sýkoru, Ľudovíta Hološku a ďalších. Teraz napríklad pripravujeme obrazové monografie z diela majstra sklomaľby Michala Škrovinu (pôvodom Turčana) a fenomenálneho drevorezbára z Oravy Štefana Siváňa.
Do ktorej z edícii zaraďujete encyklopédiu Osobnosti slovenského športu, ktorá nedávno s veľmi pozitívnym ohlasom čitateľskej i odbornej verejnosti vyšla?
Je to sólový projekt v segmente vedeckej, náučnej a encyklopedickej literatúry, ktorá je tiež výraznou časťou našej vydavateľskej práce.
Máte vo svojich spomienkach titul, s ktorým vás viaže niečo iné ako len profesionálny záujem?
K mojim najsilnejším spomienkam z práce iste patria kontakty s manželmi Martinčekovcami. Najmä s pani Ester. Som veľmi rád, že sme stihli vydať a prezentovať prierez jej dielom ešte za jej života, pár mesiacov pred jej odchodom... Každé stretnutie s ňou bolo jedinečným zážitkom. Životné skúšky ju ovplyvnili ľudsky i umelecky a každý rozhovor s ňou bol vzácny dar. Ale podobne by som mohol spomínať na mnoho ďalších výrazných stretnutí, osobností, napríklad na večne tvorivého, kamarátskeho Eugena Lazišťana. Jedným z našich najvýraznejších súčasných projektov je dvojdielna monografia Stratené slovenské poklady od Milana Vároša. Jedinečne zmapoval tému vzácnych umeleckých diel a pamiatok, ktoré prešli cez Slovensko, alebo tu vznikli a už sa sem nevrátili. Je to unikátne dielo, zavŕšenie desaťročí autorovej neuveriteľne precíznej a objavnej práce. Kto napríklad vie, že istý sedliak pri Nitre vyoral zo zeme zlatú korunu byzantského cisára Konštantína Monomacha, jedinú pamiatku svojho druhu na celom svete – a potom ju po tabličkách za pár grošov popredával do Budapešti?
Pred nami je vianočná knižná žatva. Má sa na čo čitateľ tešiť?
Niektoré knihy, ktoré pripravujeme, vyjdú žiaľ až po Vianociach – je to dôsledok súčasného spôsobu financovania mnohých projektov cez granty a rôzne dotácie, ktoré chodia v druhej polovici roka. Dohromady pripravujeme viac ako 45 titulov. Okrem 2. zväzku spomínaných Stratených slovenských pokladov a rozprávkových knižiek Ondreja Sliackeho a Štefana Moravčíka spomeniem aspoň z povesťovej mapy Žilinské povesti a Novohradské povesti. Máme tu projekt venovaný Tatrám – Anton Marec napísal čosi o ľuďoch, ktorí naplnili históriu Vysokých Tatier svojimi zväčša tragickými osudmi. A opäť sa výrazne venujeme Turcu. Čo nevidieť vyjde kniha Zory Mintalovej Z turčianskej kuchyne. Nie je len o receptoch, je to „gastrobedeker“ so všetkým, čo k tomu patrí - nájde sa v ňom Turiec v širokom zábere od histórie cez kultúru až po prírodné krásy, najmä však ľudové tradície a tradičné turčianske recepty. Ďalším turčianskym projektom je prvý slovenský preklad latinského žalospevu, ktorý vyšiel pred vyše 200 rokmi. Napísal ho Ján Valentini a do slovenčiny ho so zachovaním klasickej prozódie preložil Juraj Chovan. Kniha je unikátna aj tým, že väčšiu časť predstavuje nie samotná báseň, ale množstvo zaujímavých poznámok o turčianskych dejinách a reá-liách spred dvoch storočí. Bude to taká „bibliofilská“ knižočka, ilustrovaná dobovými rytinami, v podobnom štýle ako nedávno vydaný cestopis Jána Ignatyho – napoleonského vojaka, ktorý prešiel v službách rôznych armád na prelome 18. a 19. storočia takmer celú Európu. Pripravujeme aj lahôdku pre Martinčanov – knihu Obrázky starého Martina, ktorá bude obsahovať zaujímavé rozprávanie Jána Hrušovského z konca 40. rokov o starom Martine a martinských rodoch v prvej polovici 20. storočia a množstvo krásnych dobových fotografií. No a spomeniem ešte aspoň výnimočné dielo turčianskeho autora, ktoré Turiec ďaleko presahuje: kniha Viliama Mruškoviča Europa linguarum nationumque (po slovensky Európa jazykov a národov), plasticky zobrazí úžasné bohatstvo etnických tradícií, ktoré utvárajú našu „európsku“ identitu. Určite je to kniha so silným posolstvom a práve o to nám v našej práci ide.
Viera Legerská

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 062
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 329
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 12 987
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 041
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 556
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 702
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 569
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 569
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 333
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 284
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Najlepší futbalista TFZ 2020: Individuálne ceny

Ocenenie najlepší žiak získal Lubomír Gábor a najlepším dorastencom sa stal Martin Lichner. Cena pre trénerskú osobnosť skončila v rukách Jozefa Ďuričku a hlasovanie o najlepšieho rozhodcu ovládol Jaroslav Bulík. Individuálne ocenenia poznáme, o týždeň (26. januára) sa môžete tešiť na najlepšiu jedenástku.

Ilustračné foto.

Stokrát za rok peši na Martinské hole

Nebola v tom žiadna stávka, hovorí Michal Hojstrič z Martina.

Za sotvku sladká odmena.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Histórii martinského futbalu už nehrozí, že zapadne prachom

Ikona nášho futbalu Jozef Huťka sa výrazným spôsobom podieľal na vzniku knihy, ktorá mapuje sto rokov martinského futbalu. Pri jej zostavovaní sa dočkal pomoci, no stretol sa aj s odmietaním.

Kniha mapuje dianie v martinskom futbale medzi rokmi 1912 a 2012.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Už ste čítali?