„Zosobášili sme“ výhercov našej súťaže o svadbu snov
ladimír Rumpeľovci sa postarali o svoj rozprávkový život, my o ich svadbu snov.
Stalo sa to uprostred „jarmočenia“. Vonku Martin ševelil hlasnou zábavou, keď o pol štvrtej v svadobnej sieni Turčianskej galérie v Martine odznelo vážne a dvojnásobné áno. Jedno vychádzalo z úst Ivetky Sigutovej, druhé vyslovil Vladimír Rumpeľ. Žiadne zaváhanie, lež odhodlanosť, v pozadí dojaté vzlyky najbližších. Nový začiatok každému rozbúši srdce... „Všetko to prebehlo tak rýchlo a bláznivo! V tej rýchlosti som si nič neuvedomovala a nič som nepociťovala. Chcela som sa na svojho manžela pozrieť, keď poviem áno, ale nedalo sa,“ zverila sa nám ešte trošku roztrasená nevesta krátko po svojom výkone a záplave gratulácií, kvetov a bozkov od svadobčanov. Vedľa stojaci ženích, omámený dojatím i stresom, sa na toľko slov ako jeho čerstvá polovička, nezmohol. „Sú to príjemné stresy, ale teraz sa už cítim výborne,“ vydýchol si. Obaja žiarili šťastím, sálala z nich láska. Boli pripravení vojsť do rozprávky... Tu na zemi ju pre nich pripravila firma Balonparty. Na to, čo Patrick Bagoňa so spolupracovníkmi urobil zo sály v kultúrnom dome v Priekope, nikto nebol pripravený. Svadobčanom pohľad dovnútra vyrazil dych. Vstúpili do sály a razom sa naozaj ocitli v rozprávke, ktorú bežne vídame len v amerických filmoch. Patrick Bagoňa myslel na každý detail a prekvapil aj drobnými maličkosťami – ručne robené čokoládové cukríky, malý darček pre každého svadobčana, originálny zasadací poriadok.... Ešte aj vo chvíli, keď sa dvojica objímala pri prvom manželskom tanci priamo pod girlandami a veľkým srdcom z ruží, spustil na nich spŕšku zlatého dažďa. Rumpeľovcom teda pripravil svadbu, o akej sa hocikomu len tak nesníva. Svadobčania, a predovšetkým hlavní protagonisti oného dňa, boli výzdobou unesení. „Keď sme sem deň pred svadbou nakukli, videli sme len náčrt toho, čo je tu dnes. Našou jedinou požiadavkou bola výzdoba v zelenej farbe, ostatok sme nechali na odborníkov. No toľkú nádheru sme nečakali! Presne takto nejako sme si predstavovali svadbu snov,“ jasala Ivetka a dodala, že rovnako spokojná je aj s ostatnými darmi, ktoré získala s výhrou v našej súťaži. Keďže v deň D neniesla na hlave závoj, jej vlasy si vyžadovali špeciálny účes, ktorý by vynikol. Ponechala to na majstra kaderníka z vlasového centra. Ladislav Rybár sa venoval precízne každému pramienku vlasov. Vytvoril jej výrazné vlny, do ktorých vložil biele ruže. Podobné tým z kytice. „Mám rada jemné a jednoduché veci, preto som si vybrala kyticu z krémových ruží. V kvetinárstve Daniela Dizajn presne splnili moje očakávania,“ pochvaľovala si ďalšie dary. Z vlasového centra odchádzala s kompletnou vizážou – mejkapom a s dlhými gel-akrylovými nechtami. Jediné, čo naplno nevyužila, bola ponuka zo svadobného salóna Andrea. „Šaty už boli dávno objednané a z tých, ktoré boli voľné, mi žiadne do oka nepadli. Rovnako som skončila aj v iných salónoch. Obišla som si teda obchodné domy a naďabila som na figurínu s jednoduchými bielymi šatami. Hneď mi bolo jasné, že ich chcem,“ zajasala nevesta, ktorá si z ostatnej ponuky salóna Andrea vybrala doplnky, ako taštičku, podväzok či štólu. Zato ženích s výberom obleku v salóne problém nemal a aj pred zrkadlom v kaderníctve sedel kratšie.
Svadba Ivetky a Vladka, nebyť toho, že bola ako z rozprávky, sa nevymykala z normálu. Podľa zvyku si zatancovali prvomanželský tanec. Kroky slaďáku si nacvičovali doma, aby boli dokonale zladení. Keď dozneli posledné tóny skladby You and me, DJ Milan z agentúry Plus - mínus pozval k dvojici aj ostatných päťdesiatich svadobčanov. Najplnší parket bol však s nevestou. Tá do tanca zapojila celú sálu. Na hodinu sa ale spomedzi nich musela „povinne“ vytratiť. „Bývalé spolužiačky ma zavolali von a sotili do auta. Som v tom úplne nevinne,“ bránila sa s úsmevom nevesta. Vladko ihneď zaregistroval, že žena po jeho boku chýba. „Všimol som si, že zmizli Ivetkine spolužiačky a niet ani jej. Došlo mi, že ju uniesli. Utekal som k známym na Podháj, ale keď som ju tam nenašiel, skúsil som jednu z martinských diskoték. Tam som ju konečne našiel,“ potešil sa Vladko, ktorému vykúpenie z rúk únoscov poriadne odľahčilo peňaženku. Za to si však stihli spoločne výdatne zatancovať, až sa vraj zabávajúci v spomínanom bare nestačili čudovať. Po tradičnom venčekovom tanci, odčepčení a polnočnom zložení sľubu novomanželov a svokier sa dvojica zaľúbencov spolu s ostatnými svadobčanmi zabávali až do skorého rána.
V záplave zábavy úplne zabudli na predsvadobnú mašinériu. „Mysleli sme si, že všetko stihneme, ale čím viac sa blížil deň svadby, tým viac sme stresovali. Pár dní pred svadbou som Vladkovi povedala, že nechcem, aby bola sobota. Nie preto, že by som si ho nechcela vziať alebo sa bála sobáša, ale nič sme nestíhali. Mali sme pocit, že potrebujeme ešte týždeň, ale napokon sme to zvládli. Dokonca aj do galérie sme prišli v predstihu,“ opísala nám predsvadobnú atmosféru nevesta. Po svadbe si obaja vydýchli. „Podstatné je, že sme sa vzali a povedali si áno. Teraz si neprajeme nič iné, len si oddýchnuť a ráno sa v pokoji naraňajkovať,“ posťažovali si. Aj tento sen sme Rumpeľovcom splnili. Pripravili sme im dvojdňový pobyt v hoteli Victoria, kde sme ich minulý týždeň na chvíľku vyrušili. Ani pár dní po svadbe im úsmev z tváre nezmizol. Stále sršali spokojnosťou a radosťou. „Sme úplne spokojní. Personál Victorie je príjemný, izba prenádherná a všetko, čo sme mohli, sme vyskúšali. Je to tu skvelé,“ nadchýnala sa dvojica.
Pre Ivetku a Vladka sa sen a rozprávka ešte nekončí. Pokračuje na svadobnej ceste. V týchto chvíľach sa možno prechádzajú ruka v ruke po Karlovom moste a v zamilovanom opojení hľadia na Vltavu. Hoci mali pôvodne ísť do Milána alebo Benátok, dvojica si od sponzora Pizza Milano vybrala stovežatú Prahu. „Nie je to ďaleko a nemusíme dlho cestovať. Do Prahy sme vždy túžili ísť a vybrali by sme sa tam aj mimo tejto súťaže,“ vysvetlila Ivetka.
Dojmy zo svadobnej cesty nám prinesú zaľúbenci budúci týždeň. My im zatiaľ do diaľky pod Hradčany posielame za celú redakciu prianie, aby sa ich rozprávka nikdy neskončila a padal na nich onen zlatý dážď, nech ich pokropí iba vzájomnou láskou a nekonečným šťastím. A keď budú mať pocit, že túto krásnu „záťaž“ unesú viacerí, nech im pánbožko zošle na zem zopár anjelov, ktorí naše priania iba umocnia...
Miroslava Dírerová