Po sérii víťazstiev prišla prehra pod Tatrami. V zápase ste neboli horším tímom, ale nakoniec ste sa domov vracali s prázdnymi rukami. Prečo?
- V Poprade sme podľa mňa boli lepší, čo najlepšie vystihuje skutočnosť, že sme si dokázali vypracovať väčšie šance ako domáci. Mladý gólman Popradčanov však pochytal všetko, čo sa dalo, jednoducho nenašli sme recept na jeho prekonanie. Bez gólov sa vyhrávať nedá, a preto sme nakoniec ťahali za kratší koniec.
Chuť ste si napravili hneď na druhý deň. V ťažkom súboji ste porazili zlepšujúci sa Zvolen. Ako sa rodilo vaše víťazstvo?
- Veľmi ťažko. Súper mal viac z hry, no z víťazstva sme sa radovali my. Bolo to presne naopak ako v Poprade. Dá sa povedať, že sme z minima vyťažili maximum. Výborne chytal Vlasto Lakosil, jeho výkon nás držal nad vodou.
V čom boli Zvolenčania nepríjemní?
- Veľmi dobre korčuľovali a napádali nás hneď pri rozo-
hrávke. Trošku nás to zaskočilo, nevedeli sme sa s jeho útočným poňatím hry vyrovnať. Pomohol nám však vedúci gól do šatne. Povzbudil nás, dodal nám vietor do plachiet. V ďalšom priebehu sme hrali nielen bojovne, ale aj obetavo. Víťazstvo sme vydreli a máme z neho radosť.
Ako obranca patríte k najproduktívnejším hráčom Martina. Čo na to hovoríte?
– Dôležité je, že vyhrávame ako mužstvo. Ak k tomu prispejem nejakými bodmi aj ja, tak ma to samozrejme teší. Zatiaľ sa mi hrá celkom dobre, dúfam, že to vydrží čo najdlhšie.
Po sérii neúspechov opäť prinášate radosť divákom. Čo k tomu pomohlo?
- Vrátili sme sa k osved-čenému spôsobu hry. Zlepšili sme hernú disciplínu, dôslednejšie plníme pokyny trénerov. Prestali sme vymýšľať a pomohlo to. (KP)