Dávida Mikulca z Martina, ktorý trpí zákernou chorobou, pomohli postaviť peniaze od čitateľov na nohy. Za mesiac, od uverejnenia článku a prosby o pomoc v našich novinách, mu na lieky poslali 54 tisíc korún.
Dvadsaťtriročného chlapca postihla pred rokom rakovina lymfatických uzlín, kvôli ktorej trpí neznesiteľnými a neutíchajúcimi bolesťami. Odstrániť, alebo aspoň zmierniť, sa ich snažia martinskí lekári. Dávid podstúpil niekoľko operácií a zákrokov, no bolesť sa vždy vracia. Bývalí pacienti, ktorí nad týmto druhom rakoviny zvíťazili, mu odporučili doplnkovú liečbu. Tú mu ale poisťovňa neprepláca, a keďže v trojčlennej domácnosti je plne práceschopný iba otec rodiny, požiadal náš týždenník o pomoc.
Keď sme Dávida videli naposledy, bezvládne ležal po operácii na nemocničnej izbe. Bol bledý, napojený na transfúzie a čakala ho chemoterapia. Minulý týždeň v stredu sa nám prišiel ukázať. Po vlastných nohách a zdanlivo bez akejkoľvek stopy choroby na tvári. Ako nám povedal, zrejme za to môžu lieky, ktoré si môže dovoliť financovať vďaka príspevku od čitateľov. „Keď som bral chemoterapiu naposledy, necítil som sa dobre. Nemohol som jesť, schudol som hádam dvadsať kíl. Teraz som začal užívať nové lieky, ktoré mi odporučila jedna lekárka z martinskej nemocnice. Kúpil som si ich za peniaze od čitateľov. Cítim sa po nich dobre. Chemoterapiu som dostal len pred pár dňami, takže mám z nej ešte útlm, no bolesti mi zmizli po dvoch dňoch a jedlo mi chutí. Dokonca sa neviem dojesť,“ pochvaľoval si Dávid, ktorý z 54 tisíc korún zatiaľ minul na lieky len minimum. „Po zverejnení článku sa mi ozvala jedna liečiteľka a ponúkla mi zadarmo veľmi účinné lieky. Ďalšie som si kúpil za päť tisíc a kupujem si tiež niečo na pečeň, imunitu a na zníženie negatívnych účinkov chemoterapie. Denne užívam deväť tabletiek a dúfam, že ich počet sa zminimalizuje. Pomáhajú mi, ale nejdem sa dopredu tešiť, lebo choroba sa správa nepredvídane,“ podotkol mladík.
Čitatelia na náš článok reagovali hneď. Dávidovi poslali už pár dní od jeho zverejnenia 20 tisíc korún i povzbudivé esemesky. „Známa mi povedala, že videla v autobuse viacerých cestujúcich čítať môj príbeh. Plakali nad ním. Som rád, že ľudia dokážu spolucítiť a pomôcť. Cením si každého darcu a aj študentov gymnázia, ktoré som navštevoval. Poslali mi takmer 20 tisíc,“ tešil sa. Dávidovi zlepšenie stavu umožňuje chodiť von medzi priateľov, no s istým obmedzením. Rýchlo sa unaví. Keď sa mu polepší, chcel by zas zavítať medzi spolužiakov z vysokej školy v Banskej Bystrici, aby dokončil posledný ročník krajinnej ekológie.
⋌MIROSLAVA DÍREROVÁ