DNES VARÍ
Jožko Mičo
Milovník hôr Jožko Mičo nemá popri podnikaní a dobrovoľnom členstve v Horskej záchrannej službe na varenie veľa času. Tento rodák z Terchovej ale pozná tajný recept na špecialitu starých materí.
Hory sú jeho srdcovka „veď Malý Rozsutec mi začína priamo v záhrade,“ hovorí. V kuchyni je ale antitalent. „Pôsobím tam doslova ako rušivý element. Síce veľmi rád jem, ale variť neviem vôbec. Keď tam nabehnem, buď čiastočne zničím kuchyňu, alebo si ublížim“, konštatuje Mičo. Dobrú službu mu na kopcoch urobia konzervy. Tie otvára rád a veľmi šikovne, na čo ho vyškolili práve hory. Okrem toho má iba jednu vec, ktorá ako tak spadá do kulinárskeho umenia. „V jesennom období sa z času na čas stáva, že ideme na ranč a tam robievam takú malú špecialitu, no neviem či sa to dá nazvať varenie. Ale keďže sa to dá jesť, zrejme áno. Ide jo pochúťku, ktorú ma naučila moja matka a ktorú si priatelia a obchodní partneri nevedia vynachváliť. V horách samozrejme chutí úplne inak. Preto odporúčam ku konzumácii hory a drevenicu. Široko-ďaleko som sa nestretol s podobnou prípravou takejto placky,“ usmieva sa Jožko Mičo. Momentálne má plné ruky práce a teší ho, že slovenská kinematografia sa zviecha. Tento rok spolupracoval na výrobe troch filmov. LADISLAV KAVECKÝ
ZEMIAKOVÁ PLACKA NA KAPUSTNOM LISTE
zemiaky
vonkajšie kapustné listy
soľ
Zemiak porajbeme, akoby sme robili cesto na podlesníky. Necháme chvíľu odstáť, vodu zlejeme, ale škrob necháme. Pridáme soľ a vymodelujeme placky. Zospodu aj zvrchu ich obložíme kapustným listom. Pečieme z oboch strán na starosvetskom sporáku so železnými platňami asi 3 – 4 minúty. Ale pozor, listy veľmi dymia, takže sa neodporúčajú pripravovať v rodinnom dome, ale iba pred maľovaním. Po príprave listy stiahneme. Placka si vytiahne z listov chuť a arómu, zostane na nej otlačená štruktúra listu. Podávame s trochou masla, zapijeme buďto zakysankou alebo žinčicou.