AKO TURČANOM JAZYK NARÁSTOL

Moderný je jarmok azda kvôli tomu, že na ňom nachádzame všetko možné – od sladkostí, cez košíky a drevené výrobky, až po oblečenie a opečené prasiatko, ugrilovanú klobásku či kuriatko, burčiak či medovinu. Nechýba však bohatý program čo do hudby a tanca, čo kedysi nebolo. Jarmok teda v dnešnom ponímaní má svojich návštevníkov hlavne zabávať. Kedysi však jarmok predstavoval hlavný zdroj nákupu hydiny a statku, bol to jediný dostupný spôsob, ako s nimi obchodovať. Mnohí ľudia takto doslova „podnikali“. „Prv sa chodilo len na voze, doštenák sa volal ten voz, s malými prasiatkami.
Cena prasiatka bola podľa váhy. My sme mali doma jedno prasiatko, fľakaté, keď sme ho po brušku pohladkali, už bolo na chrbte,“ spomína si 78-ročná Anna Kubisová s úsmevom. Samozrejme nešlo o podnikanie v pravom slova zmysle, ale o snahu zabezpečiť rodinu potravinami a trochou peňazí.
„Otec kúpil takú chudú kravičku, vychoval ju, dávali sme jej sečku a potom, keď bola pekná, ju predal na jarmoku za viac, ako ju kúpil. Tak zarábal, lebo bolo treba cukor kúpiť, soľ...,“ spomína na milší prirodzenejší život. Aj keď bol niekedy krutejší, mal svoje čaro a starí ľudia určite vedia, o čom tu hovoríme. Keď povie starká: „To vám bola atmosféra...,“ vieme, že myslí na niečo, čo ju priam okúzlilo. Prezrádza ju iskra v očiach. Takto zvykla hovoriť o svojom detstve. Vraj my mladí, už nezažijeme také krásne detstvo...
A má pravdu. Anna Kubisová často spomína na svojich rodičov, ktorí chodievali na jarmok každý týždeň. „Môj ocko chodieval už ako pätnásťročný na jarmok každý týždeň. My sme bývali v Hornom Jasene a odtiaľto chodieval môj ocko pešo na statkový jarmok do Mošoviec. Vtedy býval v miestach, kde je dnes futbalové ihrisko. Predávali sa tam len kravy, prasce, teliatka, hydina, ale aj prútené košíky. Stánky s jedlom a medovníkmi boli zase na námestí. „Táfle“ boli porobené, kde ľudia jedli tie klobásky. Na námestí sa predávali aj drevené výrobky, „fiľfasy“- to boli košíky, do ktorých sa dávali zemiaky. Mamička zase predávala mliečne výrobky ako tvaroh, bryndzu, maslo...,“dodáva A. Kubisová.
V dnešnej dobe sa deti
azda najviac tešia na sladkosti, no krovky by človek márne hľadal na vtedajších pultoch. „Biaľoše by mi chýbali na terajšom trhu,“ pohotovo zareagovala A. Kubisová na to, čo by jej chýbalo na terajších jarmokoch. Čo sa týka zábavy, stálymi hudobníkmi boli necpalskí cigáni. „Pódium bolo urobené v parku,“ spomína.
Nuž, ako sa hovorí, zábava bola aj vtedy, hoci chleba bolo menej, ale iná ako dnes.
(jakub)