KNIHA NA NOC

Raz aj v pekle vyjde slnko je románovou prvotinou autora a výsledkom jeho asi dvojročnej práce nad textami či fragmentami odpozeranými z obyčajného, ľudskou tragédiou, malosťou, falošnosťou, malichernosťou, kamarátstvom i obetavosťou, špinou, hlúposťou i šťastím poznačeného, života. Keď si ju prečítate, možno budete spolu so mnou presvedčení o tom, že autor si postavy či postavičky, situácie či súvislosti nevymyslel. Buď ich sám zažil, alebo ich stvoril na obraz toho, čo vidí okolo seba.
No on sám vo svojom blogu píše, že nejde o jeho autobiografiu, veď, ak by to mal všetko prežiť, „...to by som už dávno musel byť deadman.“ Jeho Klever je rebel. Niekomu bude sympatický svojou živelnosťou, svojou vynachádzavosťou, svojimi postojmi, úvahami o Bohu, pekle, smútku, o spoločnosti, ktorá je podľa neho odsúdená na zánik. Niekomu sympatický nemusí byť. To závisí od životného postoja, možno tolerancie, možno poznania života. Je to živel, ktorý nás vedie (pre niekoho možno) stokou života, pre iného jednou z mnohých ciest, ktoré predsa len vedú k poznaniu: „Vyhral som? Ale dokedy? A vlastne nad čím som vyhral? Bojoval som s niekým? Súperil som vlastne s niečím okrem so sebou samým? Musím každou sekundou zisťovať, aký som slabý? Ja plus celé ľudstvo...,“ hovorí Klever v jednej z pasáži knihy, keď si zaknihoval malé víťazstvo nad motorizovanou hliadkou.
Má pravdu a to ešte nevie, že osud pred neho postaví situáciu, v ktorej musí uznať, že aj sloboda, plávanie životom na vlnách z fetu, cigaretky, flákanie, nevery a návraty, alkohol a sex nie je všetko. A že práve to, čo najviac uznával a čo mu pomáhalo vytvárať ilúziu toho, že za nič na tomto svete sa netreba zodpovedať, ho nakoniec vráti pred otázky, ktoré si kládol len tak po jednej prežúrovanej noci. Až keď život postaví pred neho lásku, pre ktorú chcel žiť, ale ktorá má tragické finále, pochopí, že platí sa predsa len za všetko. A že účet nemožno len tak pokrčiť a hodiť do koša, ako to doposiaľ robil so všetkým ostatným. Na svoju obhajobu síce diablikovi v sebe dohovára: „Nebyť teba a tvojho zla, nikdy by som tak silne nepochopil význam slovíčka dobro...,“ no veľmi dobre vie, že... „Každý si vyberá svoju cestu sám.“
Ešte stále v úlohe rebela, ktorým zostal v očiach svojich blízkych, prichádza na to, že život sa mu drobí medzi prstami – jeho kamarátku znásilnili, jeho kamarát, napriek tomu, že sa pre neho obetoval, sa motá v drogách stále viac a viac a už nie je taký „free" ako predtým, jeho kšefty a peniaze za ne mu nepriniesli šťastie. „Keď sa o niečo veľmi bojíte, prídete o to.“
Výrok kohosi slávneho sa v Kleverovom živote naplnil vrchovato. Zdanlivo nemá východisko, volí väzenie za niečo, čo nespáchal, a smrť. Všetko v štýle, ktorý si, ako mnoho situácií predtým, režíroval sám. No nerátal so svojimi citmi. Samého ho prekvapili, a tak je jeho koniec (a aj jeho román) „krvavý“ a smutný. A čitateľ sa možno pýta: Stálo mu to za to?
Vyústenie knihy naznačuje, že podľa neho áno. Že predsa len zvolil slobodu a krásu a dostal za to odmenu, ktorú si patrične užil. Síce krátko, ale užil. Až vedľajšou líniou obsahu knihy je poznanie, že za sebou zanechal ľudí, ktorým veľmi ublížil. Čitatelia ale tento odkaz vybadajú.
Undergroundový romám má vynikajúci jazyk a hoci zdanlivo je stále o tom istom, dej má svoje svižné tempo, drží nás od prvej strany po poslednú. Aj preto odporúčam ku knižke sa občas vrátiť. V tom čitateľskom tempe vám možno údernosť niektorých pasáží unikne.
„Radšej sa pozeraj na ľudí a nehraj sa na analýzu,“ odkazuje autor možno aj mne a možno aj všetkým takým čitateľovm, ktorí po prvých kapitolách nechápu. Knižka má 37 kapitol, časť z nich Martinčan Pavel „Hirax“ Baričák (inak aj rocker, textár a vydavateľ punkovej a metalovej hudby) uverejňoval vo svojom blogu na „smečku" s pozitívnym čitateľským ohlasom. Autor sám a niektorí recenzenti jeho štýl prirovnávajú k Matkinovi a odporúčajú knihu do pozornosti tých, ktorí milujú sarkastický a ironický humor Gogoľa, Hellera, Bukowského...
Aj keby ste ich nemilovali, po knižke Raz aj v pekle vyjde slnko siahnite. Nič sa nestane. Alebo žeby predsa len niečo...?
VIERA LEGERSKÁ