„Žilinský samosprávny kraj prijal Koncepciu rozvoja kultúry ešte v roku 2003. Zameraná bola prioritne na rozvoj kultúrnych organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti,“ vysvetlil vedúci odboru kultúry ŽSK Peter Ničík potrebu ďalšieho materiálu. Podľa neho kultúrne organizácie nie sú jediným nástrojom kultúrnej politiky kraja. „Preto v uplynulých troch rokoch odbor kultúry v spolupráci s Nadáciou Centrum súčasného umenia realizoval projekt Kultúrna politika od A po Ž, Od Amsterdamu po Žilinu, ktorého jedným z najdôležitejších výstupov bolo vytvorenie novej stratégie rozvoja kultúry v Žilinskom kraji,“ dodal P. Ničík. V dokumente sú uvedené okrem zefektívnenia činnosti kultúrnych organizácií ďalšie nástroje, ako splniť hlavný cieľ, teda zvýšiť kvalitu života ľudí v Žilinskom kraji a vytvoriť lepšie podmienky na rozvoj kultúry.
„V januári vznikne nový grantový systém na podporu kultúry, ktorý bude disponovať 5 miliónmi korún. Vznikne aj nová služba pre verejnosť, ktorá bude obsahovať najbohatšiu a najaktuálnejšiu elektronickú ponuku kultúrneho programu Žilinského kraja, osadíme cestné infotabule pri významných kultúrnych pamiatkach,“ objasnil P. Ničík niektoré z riešení na zlepšenie podmienok kultúry v kraji. „Pripravujeme tiež investičné projekty za viac ako pol miliardy korún na obnovu národných kultúrnych pamiatok a objektov zaujímavých pre turizmus. Financovať by to mali hlavne európske fondy,“ dodal.
Reformou by mala prejsť aj právna forma kultúrnych inštitúcií, ktoré sú v súčasnosti príspevkovými organizáciami ŽSK. Tie, ktorých vlastné finančné zdroje prevyšujú polovicu svojho rozpočtu, však nemôžu byť podľa zákona príspevkovými. Pritom ich financovanie je už v súčasnosti viaczdrojové a dokázalo by stanovených päťdesiat percent poľahky prekročiť. „Ďalšími výhodami inej právnej formy by malo byť ľahšie získavanie finančných zdrojov, viac slobody, menej byrokracie, ale aj viac zodpovednosti samotnej organizácie za získavanie financií,“ podotkol P. Ničík.
Regionálne osvetové strediská získajú nový názov. Budú to Regionálne kultúrne strediská. Zmeniť sa má aj ich obsah. „Chceme skvalitniť a zefektívniť prácu prostredníctvom kvalitnejších kultúrnych podujatí, propagačných materiálov a tlačových správ, vytvorenia konkurenčného prostredia, outsourcingu, vzdelávania, využitia majetku ŽSK, vyšších platov pre pracovníkov kultúry, nižšieho počtu interných zamestnancov, lepšieho využívania dobrovoľníckej práce, väčšieho využívanie iných finančných zdrojov, ako je zdroj ŽSK a podobne,“ vyratúva vedúci odboru. „Tu však musím povedať, že naše kultúrne organizácie realizujú v Žilinskom kraji viac ako 150 kultúrnych podujatí mesačne a mnohé z nich sú už teraz veľmi kvalitné.“
Zlepšiť sa ale ešte podľa neho dá dostupnosť kultúry, teda aj to, aby sa informácie o kultúrnom dianí a pripravovaných programoch dostali k čo najširšiemu okruhu ľudí. ROS-ky by mali byť zároveň databázou kultúry v regióne, od programov a akcií, cez lídrov kultúry a významných jednotlivcov (i neprofesionálnych) či kolektívy až po hmotné a nehmotné dedičstvo, artefakty, tradície i napríklad úctu k ľuďom. To všetko aj v digitálnej forme.
Jedným z bodov schválenej stratégie rozvoja kultúry v ŽSK je aj založenie Rady kultúry. „Členovia Rady kultúry ŽSK by mali ako poradný orgán ŽSK odborne pomáhať pri evaluácii stratégie rozvoja kultúry ŽSK, teda pri monitorovaní a vyhodnocovaní konkrétnych riešení napĺňajúcich stratégiu,“ vysvetlil P. Ničík ďalší zo zámerov. Rada by mala začať fungovať ešte do konca tohto roka.
Pod správou ŽSK je viacero turčianskych kultúrnych ustanovizní. Vyšší územný celok spravuje priamo v Martine Turčiansku knižnicu, Turčiansku galériu, Slovenské komorné divadlo i Turčianske osvetové stredisko.
MARTA VICIANOVÁ