Súbor fotografií, s ktorými sa M. Havránková prezentuje v Turčianskej galérii, zjednocuje spomienka na otca, ktorý prežil záverečnú časť svojho života v Martine a výstava je umeleckým vyrovnávaním sa s jeho odkazom a životom. Okrem toho, že otca a dcéru spája téma, výstava je zároveň aj citlivým príbehom rodiny a príbehom dialógu o rodine, priateľoch, túžbach. Aj preto vystavených sedem fotografických cyklov má otvorený koniec a diela provokujú k nachádzaniu nových odkazov. Ako naznačila historička umenia Eva Trojanová, ktorá výstavu Miloty Havránkovej uviedla, fotografia je pre umelkyňu nielen médiom, nielen prostriedkom zobrazenia skutočnosti, nielen jednosmerným dokumentom, ale aj priestorom pre nový druh komunikácie, ktorý na Slovensku odkryla. Jej tvorba smeruje k dialógu, ktorý vek digitálnej civilizácie v prípade tvorby M. Havránkovej nielenže nezužuje len na spätnú väzbu posolstiev umelkyne a diváka, ale naznačuje mnohorakosť ich podôb.
Keďže sama autorka sa vyznala k vrúcnemu vzťahu k Martinu a vo svojom vystúpení na vernisáži povedala, že martinská galerijná zastávka je pre ňu veľmi veľkým emotívnym zážitkom, lebo sa spája s mnohými spomienkami na rodičov, mal jej pobyt v metropole Turca aj ďalší rozmer. Počas víkendu po vernisáži sa v galérii na tvorivých dielňach venovala študentom, spoločne pracovali na technike nedigitálneho fotografického obrazu a technike fotogramu. Časť ich prác je možné zhliadnuť v galérii v malej výstavnej sieni. „Tvorba fotogramov je vhodným doplnením výstavy, lebo patrím k tým, ktorí veľa tvorili vo fotokomore. Tvorivé dielne dali mladým ľuďom dostatok priestoru na tvorbu fotoobrazov podľa vlastného tvorivého zámeru,“ povedala nám o podujatí Milota Havránková, ktorá sa vo svojej tvorbe venuje voľnej a užitej fotografii – v reklame, dizajne, móde či architektúre – a časť svojho záujmu venuje experimentálnemu filmu. V Martine ide o je druhú výstavu, potrvá do 27. januára budúceho roku.
(VL,BG)