S olejníckou krošňou za svojimi divákmi

Tvorcovia programu, odpremierovaného v sobotu, tentoraz siahli po tradícii, ktorá je s folklórnym Turcom hádam najviac spájaná - po olejkárstve. Symbolicky, lebo olejkári boli húževnaní, museli byť múdri, museli si vedieť poradiť v každej situácii a museli často čeliť životu v osamotení v ďalekých krajoch (a tieto vlastnosti mnohokrát súbor i jeho vedúcich na ich štvrťstoročnej ceste za detským foklórom i v živote charakterizovali), ale aj naozaj - lebo na javisku defiloval tanec, spev i hry spojené so šafraníctvom a olejkárstvom. To siahanie po minulosti a štylizovanie jej odkazov malo svoj význam. Fakt, že tieto fenomény pretrvali dodnes, rovnako ako aj chuť súboru neustále zberať, uchovávať a javiskovo spracovávať folklórne tradície Turca, stali sa dôvodom i náplňou programu a nesú jeho štafetu ďalej. Dvadsaťpäť rokov existencie si DFS Turiec, ktorý pracuje pri Posádkovom klube v Martine, pripomenul spolu aj so svojimi niekdajšími členmi, choreografmi i vedúcimi. Veď za tento čas sa v ňom vystriedalo viac ako 450 detí a ich rodičov, 6 ľudových hudieb, 45 muzikantov, 33 vedúcich a mnoho spolupracovníkov, z ktorých veľká časť sedela v sobotu v hľadisku Strojára. Aj preto bol program súboru odmeňovaný potleskom a aj preto sa vzápätí po premiére na hostinke v Strojári rozprúdila živá debata a zábava, ktorá zakaždým dopĺňa stretnutia ľudí spojených spoločným záujmom, spoločnými spomienkami a spolupatričnosťou. To všetko je aj prísľubom životaschopnosti folklóru v Turci.
(VL)