Najprv zdolali pri Margite a Besnej vlny, potom zakončili vodácku sezónu.
V rozhlase meteorológ predpovedal polojasno až oblačno, vietor 15 až 30 metrov za sekundu s možnosťou zrážok, čiže bohatý program aj nad vodou. Mračná sa hnali ponad Hole, ale v údolí bolo zatiaľ ticho a útulne.
Prvá perej pod lipoveckým mostom prinútila vodákov, aby sa sústredili pozorne čítať na vodnej hladine. Menej pozorných perej zatlačila k brehu, kde ich vŕbové kry dobre vyobšívali. Bohatý prítok z kanála oznamoval, že Lipovčania „melú“ usilovne.
Za Jánošíkovom sa do vodákov oprel živý protivietor. „Aspoň si zdravo zapádlujeme,“ povzbudzovali sa navzájom. Lode sa zoradili do zástupu a pri brehu, kde menej fúkalo, sa predierali proti vetru a vlnám. Zdalo sa, akoby Váh tiekol proti prúdu. V zákrute za tunelmi si dvaja kanoisti chceli skrátiť trasu traverzou k druhému brehu. Keď boli v strede rieky, oprel sa do nich prudký závan vetra. Po rozbúrenej hladine sa hnal veterný vír, ktorý vytrhával vodný stĺpec vysoký 2 až 3 metre. Postupne zachytil kanoe, ktoré sa vznieslo z vĺn a opísalo vo vzduchu elegantný looping s polvrtom a zmizlo vo vlnách.
Po chvíli sa vynorila prevrátená loď a vedľa nich mierne dezorientovaní vodáci. Keď sa presvedčili, že pristáli na hladine, po kratšom váhaní chytili loď, stočili špicou proti prúdu a pomaly „traverzovali“ ku brehu. Tu ich ostatní vodáci vítali radostnými pokrikmi: „Pekne ste si zaplávali v tej studenej vode, kaňoning vám ide.“ Ale najväčší úspech mal slogan: „Margita s Besnou ich pozvali do tanca a chlapci neodolali.“
Po pristátí Peter Mičunek symbolicky zamkol vodu dreveným kľúčom a požiadal vodníka Ruda, pána Oravy a Váhu, aby vodákov naďalej ochraňoval.
(MŠ)