ostal do väzenia.
Na besedu prišiel svojich rovesníkov varovať, poučiť ich, ale aj zveriť sa im so svojím údelom. Svoj príbeh o ťažkom väzenskom živote rozprával v sprievode svojho pedagóga a psychologičky. Zdôrazňoval, že svoj nešťastný krok, keď pod vplyvom kamarátov šľapol vedľa, už tisíckrát oľutoval. V ľútosti si neraz v cele poplakal, chýbala mu sloboda, ktorú zabíja väzenský režim dňa. Ten je nezávideniahodný. V najhoršom ho rodina podržala, takže našťastie sa má kam vrátiť. Po dva a pol roku už chce sekať dobrotu. Chce si dorobiť strednú školu a zamestnať sa. V začiatkoch na slobode mu pomôže kurátor. Za vzorné správanie sa dostal do skupiny, ktorá počas väzby môže pracovať. Je to tvrdá robota, ale čas aspoň plynie rýchlejšie a čosi si aj zarobí. Veď pobyt vo väzení nie je vôbec zadarmo.⋌(JR)