Spolu s trénerom mužstva Miroslavom Kovalčíkom, nedávno ešte brankárom ligových Turčianskych Teplíc, sme sa ohliadali za futbalovou jeseňou jeho zverencov.
Patríte k turčianskym futbalovým matadorom, veď ešte ako 44-ročný ste nastupovali v bránke ligovej Aquy, teraz ste na valčianskej trénerskej lavičke. Ako ste v rozbehnutej sezóne vnímali túto zmenu?
- V Turčianskych Tepliciach som nebol iba v úlohe brankára, ale robil som aj asistenta trénerovi Šimčekovi. Keď ma oslovili Valčania, po dlhšom uvažovaní som si sadol na lavičku mužstva. Bolo to po druhom kole.
Valčania nezačali jeseň najlepšie, zrejme keď ste tam prišli, nebola najlepšia atmosféra v kabíne. Mýlime sa?
- Vôbec nie. Určite nebola v kabíne dobrá atmosféra, ale neprináleží mi hodnotiť prečo. Vlastne ani som neskúmal, čo sa stalo počas letnej prípravy, ktorá určite mužstvu chýbala. Odchod trénera bol pre hráčov rozčarovaním a bolo len otázkou, do akej miery to zanechá na hráčoch stopu.
Aké prvé kroky ste v úlohe trénera urobili?
- Keď som dostal zoznam hráčov, s ktorými sme mali súťaž hrať, zistil som, že ich bolo na papieri viac, ako to bolo reálne. Horváth odišiel do Turčianskych Teplíc a ďalším dvom Prievidžanom sa skončilo hosťovanie. Sklamaním pre mňa bolo, že som mužstvo našiel v zlej psychickej nepohode a vycítil som, že ani disciplína v ňom nie je taká, ako si to táto súťaž vyžaduje. Takže predovšetkým tomu som sa začal v pozícii trénera venovať.
Na domácom ihrisku až na stretnutie s Turanmi plnilo mužstvo úlohu suveréna, ale vonku sa trikrát potklo a prehralo. Ktoré stretnutia hodnotíte ako vydarené a v ktorých ste sklamali?
- Veľmi dobre nám vyšiel zápas v Tvrdošíne, rovnako posledný zápas v Turanoch, kde sme si „požičané zobrali naspäť“. Doma nám vyšiel zápas so Závažnou Porubou a svojím spôsobom aj zápas s Trebostovom. Rozhodne viac sme mohli a mali vyťažiť v Kotrčinej Lúčke a Dúbrave.
V jeseni ste boli prvým mužstvom, ktoré dovtedy suverénne Trebostovo porazilo. Čo rozhodlo o vašom víťazstve v tomto derby zápase?
- Osobne si myslím, že na tento zápas sme boli lepšie pripravení. Nielen po hernej stránke, ale najmä z hľadiska hernej disciplíny. Vyhrali sme preto, lebo sme si vypracovali gólové šance a jeden gól sme dali a Trebostovčania sa v koncovke nedokázali presadiť.
Valča má kvalitné mužstvo a hoci ho opustil strelec Horváth, našli ste nového v osobe skúseného Jozefa Šavola. S deviatimi gólmi bol jednoznačne najlepším strelcom mužstva. Z toho by vyplývalo, že najsilnejšou stránkou Valče bola stredová formácia. Súhlasíte?
- Určite. Keď som po sezóne robil rozbor, tiež som konštatoval, že našou najsilnejšou formáciou bol stred poľa. Jožko Šavol je super hráč, je veľká osobnosť a svojimi výkonmi prispieval k sebavedomiu celého mužstva. Zároveň treba povedať, že bol naším žolíkom, pretože počas jesene hral takmer na každom poste, okrem brankárskeho.
Pohľad na tabuľku ale hovorí nielen o sile stredu poľa rovnako aj o vyváženosti jednotlivých formácií...
- Máte pravdu. Tvrdím, že naše mužstvo má veľmi dobrú hráčsku kvalitu a nechýbajú mu ani skúsenosti. Ak sa popasujeme trochu s disciplínou a hráči v sebe nájdu vnútornú silu a vložia sa ešte viac do futbalu, myslím si, že by si zaslúžili skúsiť hrať aj vyššiu súťaž.
Valčania už ale dlhšie bojujú o najvyššie priečky, pričom káder mužstva je už dlhšie ten istý, stabilizovaný. Nemyslíte si, že by mohli byť už hráči aj trochu unavení z niekoľkosezónneho boja o prvenstvo v súťaži?
- Možno áno. Podľa mňa toto mužstvo v súčasnom zložení už mohlo minimálne druhý rok hrať vyššiu súťaž. To, že v niektorých zápasoch chýbala úspešná záverečná fáza, možno bolo výsledkom ich slabšej hernej disciplíny a pripúšťam, že možno aj futbalového šťastia. Ale určite nielen hráči, ale aj valčianski fanúšikovia by si zaslúžili vyššiu súťaž – III. ligu.
Výhodou Valče je, že má rezervu, ktorá hráva najvyššiu turčiansku súťaž, pričom ste dali niektorým hráčom aj viac príležitosti zahrať si štvrtú ligu. Bol to zámer, alebo východisko z núdze?
- Určite je výhodou mať rezervu. Na jednej strane sa môžu v tomto mužstve vyhrať hráči, ktorí nepodávali stabilné výkony v zostave áčka, na druhej strane je šanca, aby išli hráči aj opačným smerom. Vďaka dobrej spolupráci s trénerom rezervy Jozefom Kopeckým sme mohli vytiahnuť z talóna vlastných odchovancov, ako sú Janík a Cíger.
Hovoríte o postupových ambíciách, ale to, aby sa naplnili, si zrejme vyžiada posilnenie kádra...
- Určite. Teraz budú mať hráči voľno, čo ale neplatí pre výbor klubu. Dosť hráčov je na hosťovaní a navyše ani v našom mužstve nemáme zvlášť široký káder. Odporúčania na hráčov, o ktorých máme záujem, som už výboru dal.
Ako sa vám v tejto sezóne pozdávali výkony ostatných turčianskych štvrtoligistov?
Čítal som predchádzajúce hodnotenia svojich kolegov na túto tému. Myslím si, že všetci to vystihli. Možno sa budem len opakovať, keď poviem, že najviac prekvapila Belá, lebo po odchode viacerých hráčov a tiež trénera sa drží v popredí tabuľky. Tréner Anton Görög urobil kus dobrej roboty. Kompliment patrí aj trebostovskému trénerovi Miroslavovi Jeťkovi, ktorý stmelil mužstvo a vyťažil z hráčov, čo v nich je. Turany boli pre mňa veľkou neznámou. Keďže toto mužstvo si výborne počínalo na jar, niekde sa tam musela stať chyba. Majú ale dosť dlhý čas na to, aby situáciu analyzovali a na jar sa vrátili na pozície v popredí tabuľky.⋌JÁN KŔČ
TREBOSTOVO - FUTBALOVÁ JESEŇl Výsledky: Valča – Turany 1:2 (0:2), Teplička – Valča 0:1 (0:1), Valča – Závažná Poruba 5:0 (2:0), Tvrdošín – Valča 1:2 (0:2), Valča – Oščadnica 0:0, Kotrčina Lúčka – Valča 3:1 (1:1), Valča – Oravská Jasenica 2:1 (1.1), Dúbrava – Valča 2:1 (2:1), Valča – Belá 1:1 (1:1), Kysucký Lieskovec – Valča 3:2 (1:1), Valča – Trebostovo 1:0 (0:0), Rosina – Valča 2:3 (1:1), predohrávka prvého jarného kola: Turany – Valča 0:3 (0:1).
Bilancia po jeseni:
11. Valča 14 8 2 4 25:12 ⋌26
Doma: 7 4 2 1 12:4 ⋌14
Vonku: 7 4 0 3 13:8 ⋌12
l Strelci gólov: Šavol 9, Kello 4, Korda, Barošinec a Tomka po 3, Kalnický 2 a Zelenec.
