Článok pokračuje pod video reklamou
Ich siedmi členovia zostavili za pár týždňov novú skupinu Cigánski diabli, s ktorou zavítali aj do Martina. Hovoríme s jedinou ženou v tejto prevažne rómskej kapele, violončelistkou Silviou Šarköziovou.
Čo spôsobilo, že ste Martin s koncertom pred sviatkami neobišli?
- Nemohli sme Martin vynechať, lebo je to mesto, v ktorom sme už hrali a veľmi radi sa sem vraciame.
Na scénu ste sa vrátili v staronovej zostave – s novým primášom. Bolo ťažké nájsť dobrého muzikanta?
- Nebolo to až také ťažké, ako sme si spočiatku mysleli. Štefana Banyáka sme našťastie poznali ako dobrého huslistu už dávnejšie, čo nám zahralo do karát.
Za dva mesiace ste stihli dať dokopy novú zostavu, vydať nové CD. Čo všetko za týmto návratom stálo?
- Ten mesiac, čo sme sa od pôvodného zostavenia odtrhli, bol naozaj hektický. Súrne sme potrebovali CD na koncerty, ktorých sme mali napláno-vaných požehnane. Diváci od nás všade cédečko požadovali. Vznikalo síce rýchlo, ale s veľkým elánom.
Čo ste urobili preto, aby si vás verejnosť nezamieňala s Diabolskými husľami? Čím sa odlišujete od Diabolských huslí?
- V podstate sme ostali na tej istej filozofii a na tom istom princípe ako doposiaľ. Trošku sme zabŕdli do džezu, ale naozaj len okrajovo, takže sa poslucháči nemusia báť, že budeme hrať nejaký šialený džez (smiech). Samo-
zrejme, sčasti sme obmenili aj repertoár. Je to preto, lebo na naše koncerty chodia rôznorodí poslucháči.
Zmenili ste názov. Prečo sa tak úzkostlivo držíte toho diabla?
- Prvý názov sme nevymysleli my, ale jeden náš manažér v Nemecku a keď sa toto všetko nedávno stalo, chceli sme, aby v novom názve ostalo niečo zo starého. Máme pocit, že to poslucháčom ihneď evokuje, akú hudbu robíme.
Hoci hráte etnickú cigánsku hudbu, ktorá nemusí byť každému známa, vaše koncerty znalci označujú známkami najvyššej kvality a kapela je veľmi populárna. Platí to aj pre zahraničie?
- Platí. Zatiaľ sme nemali skúsenosť, že by nás niekde neprijali.
Vnímajú aj tam zmenu v názve?
- Áno, a pozitívne. Napríklad, teraz sme boli vo Fínsku, kde nás ešte nepoznali a pod názvom Diabolské husle si ani nevedeli predstaviť, o čo pôjde. Preto sa sprvu lístky až tak dobre nepredávali. Medzitým sme však názov zmenili na Cigánski diabli a lístky išli na dračku. Nový názov nás viac vystihuje a charakterizuje našu hudbu.
Máte už vzťahy a záležitosti s Berky-Mrenicom vysporiadané?
- Viete, my už pána Berkyho-Mrenicu vôbec neriešime. Ani nevieme, čo teraz robí.
Vaša dcéra Vaneska je nadaná herečka i muzikantka. Nechcete si ňou spestriť skupinu, prípadne raz ju aj pribrať do Cigánskych diablov?
- Vaneska je ešte mladučká, nechceme to uponáhľať. No neviem, či budeme čakať, až dorastie. Asi by sme to nestihli (smiech). Niekedy však, ak si to vyslovene organizátor želá, tak s nami koncertuje.
Je to pre ňu príťaž alebo radosť?
- Ona je kamarátka s každým zo skupiny a rada s nami chodí po akciách.
Čo najbližšie plánujete?
- Strašne veľa koncertov. Od začiatku decembra robíme turné Diabolské Vianoce s hosťami Luciou Bílou, Ivetou Bartošovou, Petrom Dvorským... Ten po-sledný odohráme v Bratislave 19. decembra a odvysiela ho Slovenská televízia. Čaká nás na-ozaj náročný mesiac, potom si už trochu oddýchneme.
MIROSLAVA DÍREROVÁ
CIGÁNSKI DIABLI
Osemčlenný rómsky súbor vznikol v auguste 2007 po tom, ako svetoznáme Diabolské husle rozpustil vtedajší primáš Ján Berky-Mrenica mladší, ktorý je vlastníkom značky Diabolské husle. Cigánski diabli pokračujú v tradícii folklórnej hudbe Rómov a iných národnostných menšín, ale aj v interpretácii klasických a džezových skladieb.
