Raz si chcú otec so synom zahrať v jednom hokejovom útoku

O tom, že jablko nepadá ďaleko od stromu, nájdeme príklad aj u Törökovcov. Otec Jaroslav, ktorý nedávno oslavoval 36. narodeniny, patrí k výrazným oporám extraligových hokejistov a jeho dvanásťročný syn Tomáš sa presadzuje medzi hokejovými ôsmakmi. No a Törökovci majú v talóne ešte syna Erika, ktorý je hráčom prípravky tretieho ročníka.
Mama Danka to zo svojimi chlapmi – hokejistami nemá jednoduché. Vie, že manžel, ktorý v zápasoch rozdá energie aj za dvoch, ju musí naakumulovať spánkom a odpočinkom, takže ráno už o šiestej hodine zvykne Tomáša za tréningovými povinnosťami vypravovať sama.
Keď prišiel dnes už dvanásťročný Tomáš na svet, otec obliekal martinský dres. Na chvíľu, keď sa dozvedel, že sa stal otcom syna, sa nedá zabudnúť. „Keď sa Tomáško narodil, poriadne sme to v kabíne oslávili, a potom sme to ešte dooslavovali na sústredení v Tatrách. Bolo to za trénerov Hossu s Uličným. Vôbec som vtedy, ani potom nepomyslel na to, že by raz z neho mal byť hokejista, že bude kráčať v mojich hokejových šlapajach.“
Tomáš začal svoje prvé hokejové kroky robiť v Martine pod vedením trénerov Františka Mrukviu mladšieho, Vladimíra Markoviča a Jána Bujňáka, ale istú časť svojej začínajúcej žiackej hokejovej kariéry odohral v drese Zvolena, v ktorom vtedy jeho otec v slávnej ére hokeja v meste pod Pustým hradom zožínal majstrovské úspechy.
„K hokeju ma to ťahalo viac ako k iným športom,“ tvrdí Tomáš. „Chvíľu som hrával aj futbal, ale hokej sa mi páčil viac. Keď hral ocino, bol som na každom zápase a ani mamina nebola proti, aby som obul korčule, hoci sa o mňa niekedy aj bála."
Otec to potvrdzuje. Hokej je tvrdý šport. Ale vraj na druhej strane dokáže mama svojich chlapov aj výdatne podporiť. Chlapom je oporou.
Tomášovi sa v drese martinských žiakov mimoriadne darí. Strelecky sa presadzuje aj medzi staršími. Zvláštnosťou ale je, že hoci po otcovi zdedil číslo 26, nedrží sa jeho postu pravého krídla. Je center a vraj sa na tomto poste cíti dobre. „Najskôr ma tréneri dávali na krídlo, ale keď zbadali, že sa mi darí aj prihrávať, tak ma posunuli do centra a ja som spokojný.“
Otec sa na hokejový vývoj svojho syna pozerá triezvo. Vie ho povzbudiť a čo je dôležité, aj mu poradiť. Ale ako tvrdí, vie sa aj nahnevať na neho, ak cíti, že do toho nedal všetko. Ale na druhej strane vraj vôbec nerobí z toho vedu, že synátor, hoci ešte môže hrávať za šiestakov, oblieka aj ôsmacký dres. „Ani sa nepozerám na to, či dal gól, podľa toho ho vôbec nehodnotím. Pre mňa je dôležitý jeho prístup, to, či v zápase vydal zo seba všetko, čo v týždni natrénoval. Rozčertím sa len vtedy, keď cítim, že to fláka.“
Tomášov tréner Michal Jurík mladý talent veľmi chváli: „Tomáš dobre korčuľuje, má prehľad v hre. Má tiež dobrý fyzický fond, šikovné ruky, periférne videnie a čo je v mimoriadne dôležité aj hokejovú hlavu. Aj preto ho vyťažujeme na poste centra útoku. Môže z neho niečo vyrásť.“
Tomáš nemusí za vzormi chodiť ďaleko. O otcovi tvrdí, že je bojovník a v zápasoch urobí veľa čiernej roboty. „Je nielen dobrý strelec, ale vie nahrať do vyložených šancí. Najviac mu to sype proti Slovanu. Ak by som si z neho mal niečo osvojiť, tak asi najviac by som si z neho zobral prístup, bojovnosť, lebo on hrá naplno za každého výsledku.“
V Martine vyhodnocujú a aj motivujú mladé hokejové talenty. Tomáš dostal niekoľko ocenení. To za éry, keď bol Jaroslav Török žiakom, nebolo. „Určite je to dobrá motivácia pre chlapcov, ale na druhej strane to niekedy vedie k prehnanému individu-alizmu chlapcov v niektorých zápasoch, čo je občas na škodu. Ale zasa je dobré, že pri vyhodnocovaní hrá dôležitú úlohu aj prospech v škole, rovnako ako aj výkony. Teší ma, že Tomáš dobre pristupuje aj k povinnostiam v škole. To je zásluha mojej manželky, ktorá ho vedie k tomu, aby si najprv splnil školské povinnosti a potom sa venoval športu. Synovi sa snaží vštepovať, že nie je všetko len hokej. Verím, že raz to bude Tomášova výhoda, lebo na jednu kartu sa nedá stavať,“ tvrdí otec, ktorého veľkým snom je hrať hokej dovtedy, kým by si v jednom útoku nezahral so svojím synom. Kto pozná Jaroslava Töröka, jeho húževnatosť, prístup k hokeju, vie, že to nemusí byť nesplniteľný sen.
(JK)