Pri tejto príležitosti naňho jeho známi a kolegovia spomínajú ako na človeka a poľovníka s vrelým vzťahom k horám a k ich najkrajšej ozdobe – zveri. Zrejme túto lásku zdedil po otcovi, ktorý už v roku 1928 zakladal v Martine Lovecký ochranný spolok. Na poľovačkách sprevádzal otca už ako malý chlapec a ako 18-ročný v roku 1946 absolvoval poľovnícke skúšky. Po ukončení štúdia v roku 1950 nastúpil na výrobno-obchodnom úseku Neografie v Martine, kde pracoval až do dôchodku. V týchto rokoch mu však vraj pre buržoázny pôvod odobrali poľovné lístky i zbrane a na 12 rokov vývoj poľovníctva sledoval už len pasívne. Keď mu poľovný lístok vrátili, stal sa členom Poľovníckeho združenia Turiec a po absolvovaní vyššej odbornej skúšky ho zvolili za predsedu okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ), no v rokoch normalizácie bol opäť pozbavených všetkých funkcií. Bol iniciátorom tradície poľovníckych kalendárov, ktoré sám už viac ako 30 rokov zostavuje. Po nežnej revolúcii sa dočkal rehabilitácie a ihneď sa vrátil k vysokým okresným funkciám. Je držiteľom všetkých zväzových vyznamenaní a doposiaľ je členom legislatívnej komisie.
V spolupráci s fotografmi zveri vytvoril bohatý archív záberov zveri v prírode, ktoré vložil v roku 1986 do publikácie Poľovnícky rok. Ten neskôr vyšiel v reedícii vo farebnom vydaní, dokonca v češtine i poľštine. V roku 1999 vydal farebnú obrazovú publikáciu Naše šelmy a vrcholom jeho publikačnej činnosti je 200-stranová obrazová publikácia s viac ako 400 obrázkami Naša zver, ktorú vydalo začiatkom tohto roka vydavateľstvo Neografia k jeho životnému jubileu. Okrem týchto kníh zostavil aj ďalšie, ako napríklad Tatranskou prírodou, Poľana, Kamzíky v Tatrách... ⋌R. RÁKOCZY