amy.
Hrávala futbal so synmi
Plesať sme nevideli najmladšieho oceneného hráča – 14-ročného Martina Mikeša. Ten si partnerku na ples privedie až o pár rokov a okrem toho dlho v spoločnosti zabávajúcich sa nepobudol. „S tancom problémy nemám, ale tancovať nebudem. Neplánujem sa zdržať, chceme oslavovať doma v kruhu rodiny,“ vysvetlil. Garde mu zatiaľ robila mama s ujom, ktorí boli na nádejnú hviezdu futbalu pyšní. „Všetci traja synovia sú futbalisti a fandím im. Mám k futbalu pozitívny vzťah. Keď boli chlapci malí, hrávala som s nimi. Samozrejme, vždy vyhrali oni. Teraz chodím pravidelne na každý zápas a povzbudzujem ich. Síce mi prekáža to nadávanie, ale taký je šport,“ tešila sa mama Tatiana Mikešová, ktorá má vo futbale prehľad a okrem synov fandí i futbalovému klubu Manchester.
Kvôli futbalu sa vedia aj pohádať
Stálicami na parkete boli manželia Paršovci. Viceprezident SFZ a predseda SsFZ Jozef Paršo svoju manželku Brigitku, mimochodom, spolužiačku zo strednej školy, nepustil z rúk. Ako nám prezradila, zohraní sú aj vo „futbalovom“ živote. „Celý náš život je ovplyvnený manželovou láskou k futbalu. Riadime sa ním. Keď boli deti malé, iní víkend len začínali, my sme ho končili. Ak sme boli v prírode, utekali sme z nej za futbalom do okresu či kraja. Ocinko bol futbalový fanúšik na entú, takže sme sa mu prispôsobovali. Chodila som s nimi, doma som sama nechcela ostávať. Podporovala som ho aj ako športového redaktora. Sprvu pracoval v Prievidzi a keď sme sa presťahovali do Banskej Bystrice, založil noviny, ktoré viedol, a zameriaval sa hlavne na šport. Ja som mu robila korektúry,“ prezradila manželka funkcionára a priznala, že doma sa pomaly nedokážu o inom ako o futbale baviť, no vedia sa kvôli nemu aj pohádať. „Ak sú napríklad majstrovstvá sveta a dovolenkujeme pri mori, nevieme sa dohodnúť. Manžel chce pozerať šesť zápasov denne, ja sa chcem zas vyhrievať na slnku. Kvôli slovenskému futbalu sa našťastie nehádame, lebo preberám jeho názor. Ak fandí niektorému klubu alebo hráčovi, fandím mu aj ja,“ zasmiala sa Brigitka Paršová.
Vďaka tanečnej zvládol hriešny tanec
Možnosť prichytiť Mareka Ho-llého na parkete bola mizivá. Či skôr – žiadna. Strednopoliar Fomatu Martin sa držal od muziky čo najďalej. „Moja partnerka je rovnaký antitalent na tanec ako ja. V tomto sme si rovnocenní, preto sme sa dohodli, že čas budeme tráviť pri bare,“ zasmial sa Marek a dodatočne priznal, že ako študent absolvoval povinnú tanečnú, takže až taký antitalent zas nie je. „Prihlásili sme sa celá trieda a keď nás vyzvali, aby sme sa postavili na parket s partnerkami, nesmelo som ostal sedieť na lavičke – aj s trochu silnejšou dievčinou, ktorú mi pridelili. Našťastie bola skvelá tanečníčka, pri ktorej som sa naučil tancovať i ja. Tanec som neskôr využil na priemyslovke, keď sme robili na pasovacom večierku rôzne scénky. Pripravili sme si hriešny tanec a ja som bol jeden z najlepších,“ pochválil sa Marek s poľutovaním, že kroky hriešneho tanca už žiaľ zabudol.
Na ďanovskom trávniku vládne rodinná pohoda
Najsilnejšiu zostavu spomedzi futbalovej jedenástky tvorili „Ďanovčania“ – Robo Kubový, Marián Móric, Dušan Doboš a Roman Volna, ktorý sa stal najlešpím futbalistom turčian- skych futbalových súťaží za rok 2007. Ocenenie oslavoval v kruhu kolegov pri bare, tancu sa vyhýbal. „Nie som bohvieaký tanečník, radšej mám zábavu pri pohári dobrého vína. Uprednostňujem diskotéky s modernou hudbou a bez obleku. Nenosím ho rád, ale párkrát to v ňom zvládnem,“ charakterizoval sa. Jeho protikladom je Robo Kubový, ktorý sa pochválil, že dobré výkony dokáže podávať aj na parkete, nielen na ihrisku. „Tancujem radšej na modernejšiu hudbu, ale idú mi aj ľudovky, len ma pri nich láme v krížoch. Som výborný tanečník, treba len otestovať,“ povedal s výzvou. Nuž - otestovať sme ho otestovali a jeho výpoveď potvrdzujeme... Prezradil nám tiež, že prítomnosť štyroch hráčov v najlepšej jedenástke ho neprekvapila. „V Ďanovej sa robí futbal na úrovni, čo odzrkadľujú aj tieto individuálne úspechy. Vládne medzi nami rodinná atmosféra, akú som zažil aj vo Vrútkach. Všade chodíme s kolegami spolu, každá rodinná oslava je o klube. Nebavíme sa však výlučne o futbale, pretože sa na ďanovskom trávniku stretli hráči, ktorí sa poznajú dlhšie. Spája nás teda niečo viac ako záujem o futbal,“ objasnil Robo Kubový.
Neštítia sa umývať riad
Tanečné topánky si obul aj Karlovčan Dušan Doboš, ktorý obehol všetky tri sály s hudbou. A kým si s priateľkou pri tanci hrkútali, zašli sme za jeho rodičmi. Obaja nešetrili chválou. „Dušan je poctivý chalan, snaží sa na futbal pravidelne chodiť a venuje mu toľko času, až sa to manželke nepáči,“ načal s „bonzovaním“ otec Dušan a mama Anna pokračovala: „Niežeby som nebola rada, ale myslím si, že je dosť vyťažený. Aj napriek tomu sa snaží všetkým okolo seba pomáhať. Neviem, kde sa to v ňom berie,“ začudovala sa. Otec však v synových trénin- goch vidí veľkú výhodu. „Ako doma nehráva, lopty vydržia dlhšie. Kedysi ich párkrát kopol o bránu a bolo po nich. Teraz máme už dlhšie neporušené tri lopty,“ zasmial sa.
Aj Anna Dobošová, asi ako každá z partneriek a blízkych príbuzných futbalistov, má k tejto hre pozitívny vzťah. „Futbal hrával aj môj manžel, teraz syn. Nevyznám sa v ňom, ale chodím povzbudzovať. Kedysi mi však futbal trochu prekážal. Deti boli malé, stavali sme dom a manžel nechal prácu tak a išiel hrať i trénovať hráčov. Teraz je to už pokojnejšie a domácnosť moji muži nezanedbávajú. Je u nás celkom bežné, že umývajú riad,“ bonzla na mužskú časť rodiny.
Televízor poputoval do Žiliny
Farebný televízor, ktorý sme do tomboly venovali spolu s Turčianskym futbalovým zväzom i MY – Turčianske noviny, tentoraz poputoval do Žiliny. „Týždeň dozadu sme pozvali veľmi dobrého kamaráta Mira Škvareka, futbalového rozhodcu, na ples k nám do Žiliny, teraz sme prišli my do Martina,“ objasnili svoju prítomnosť na turčianskom futbalovom plese manželia Hlucháňovci z Horného Hričova. Pri žrebovaní žmolili v rukách 20 lístkov, z ktorých viaceré mali úspech. Ten posledný najviac. „Potešilo nás to, lebo zakaždým zvykneme nakúpiť veľa lístkov, ale nikdy sme nemali toľké šťastie. Až teraz,“ radovala sa dvo- jica. Keďže doma už dva televízory majú, tento tretí podarujú svojim dvom deťom.
⋌MIROSLAVA DÍREROVÁ