Tak mi včera napadlo...

Stojím, lebo svieti červená, zaregistrujem záblesk oranžovej, automaticky radím jednotku a vnímam desatiny sekundy, kým sa pohnem. Po pravej strane zaregistrujem rútiace sa auto. Možno v osemdesiatke vpálilo do oranžovej križovatky. Sprava sa v križovatke ocitlo iné auto a tiež na oranžovú chcelo urobiť prejazd. Pišťanie všetkého, čo na aute piští. Smrť v priamom prenose? Našťastie nie, aktéri jej ušli o milimetre.
Iná situácia. Na semaforoch svieti zelená, chýba k nim sto metrov. Auto má na tachometri napriek žiadanej šesťdesiatke dobrých deväťdesiat. Vodič pridáva, chce stihnúť zelenú. Medzitým naskočí oranžová a potom červená. Vodič ju musí zaregistrovať tesne pred semaformi. Zastane? Nie, veď má rýchlosť a on je pán. Pche!!! Vodiči po bokoch križovatky krútia hlavou. Debil, darca orgánov, blázon. Mali šťastie, že sa neponáhľali.
Ak sa vám tento opis situácií zdá málo akčný, dokonca akýsi suchý, nech sa páči, prejdite si niekoľkokrát denne martinský obchvat. Samozrejme, ak sa vám na prvý raz nič nestane. No, nie som ani ja svätec, pristihol som sa, že na zelenú sto metrov pred semaforom aj ja mimovoľne pritláčam plynový pedál. Láka to, veď čas je drahý. Napadlo mi, že existuje elegantné a asi nie veľmi drahé riešenie, videl som ho v Nemecku, Chorvátsku aj v Maďarsku. Pred naskočením oranžovej asi štyrikrát blikne zelená. Je to minimálna výstraha vopred. Čo by na to povedali kompetentní ľudia? JANO CÍGER