Ľudia mnohokrát konajú benevolentne, arogantne, vypočítavo, žiarlivo i nenávistne. To všetko môže vyústiť k zbytočnej smrti. Sedemdesiatnik, nazvime ho Fero, by bol 8. januára oslávil ďalšie narodeniny. Nestalo sa. Štyri dni predtým ho známi odprevadili na poslednej ceste. Zomrel deň pred Silvestrom. A podľa kamarátov nemusel...
Fero bol slušný človek. Vždy upravený chodil na prechádzky, medzi kamarátov, ktorí ho mali radi. Vyholený, vyobliekaný patril k starším pánom, o kto-rých sa hovorí, že sú elegáni. Z jeho správania vyžarovala skromnosť, ba až hanblivosť. Jeho súkromný život bol podobný stovkám iných. Po odchode na zaslúžený odpočinok býval v jednoizbovom byte na martinskom sídlisku. Manželku nemal, ale dlhoročnú priateľku áno. Poznali sa na pracovisku v dopravnom podniku. Ich vzťah trval viac ako dve desaťročia. Ale posledné chvíle života s ňou opisoval Fero svojim známym ako prechod cez pekelné brány. Zvlášť po prepísaní bytu na priateľkinu vnučku, ktorá sa po jeho smrti stala právoplatnou dedičkou.
„Naposledy sme ho videli v piatok 21. decembra ráno. Odvtedy akoby sa pod zem prepadla. Ani susedia o ňom nepočuli,“ púšťa sa do smutného rozprávania kamarátka. Jej priateľ Peter má tiež slzy v očiach: „Zišiel z tohto sveta neskutočnou smrťou. Zbytočnou.“ Prešli vianočné sviatky, blížil sa koniec roka. Starý pán sa neozýval, nechodil...
Partia sa deň čo deň pýtala, čo je so starým kamošom. Na otázku nevedel dať nik vhodnú odpoveď. Obavy sa prehlbovali. Napokon to Petrovi nedalo a začal konať na vlastnú päsť. V sobotu 29. decembra ráno sa so psom vybral na prechádzku smerom, kde býval kamarát, aby sa pozrel do okien, či v nich neuvidí nejaký pohyb. Domov prišiel sklamaný. Nič nezistil. To ho nabudilo a o trištvrte na deväť zatelefonoval Ferovej priateľke, ktorá v tom čase bývala u dcéry. Aparát zodvihla práve ona. Na Petrovu otázku, kde je, odvetila: „V Turčianskych Tepliciach u sestry.“ Peter ju upozornil na vážnosť situácie a požiadal ju, aby zatelefonovala mame, pretože Fera už dlhší čas nik nevidel. Žena na opačnom konci zakontrovala: „Mama povedala, že Fero je určite u nejakej ženskej!“
Petra táto nezvyklá odpoveď rozčúlila a v reakcii na ňu si neprikladal obrúsok na ústa. Popoludní sa znova vybral k Ferovmu domu, tentoraz aj so svojou družkou. Pred panelákom sa stretli s ďalšími chlapmi, ktorí o Fera prejavili záujem. Bol medzi nimi domovník a sused. O Ferovi nedokázal nikto z nich podať vierohodné informácie. Okná na byte boli zavreté a záves visel v rovnakej polohe. „Všetkým nám po chrbtoch prebehol mráz,“ vraví Peter. Večer sa situácia nezlepšila. Všetko bolo ako predtým. Opäť sa rozbehol kolotoč s telefonovaním. Ferova priateľka s dcérou však prišli až v nedeľu 30. decembra tesne pred poludním.Vstupné dvere konečne povolili. Všetkým sa naskytol hrôzostrašný pohľad. Fero ležal v izbe na zemi medzi posteľou a gaučom v zatuchnutej izbe. Jeho priateľku pohľad naň priam katapultoval z bytu do panelákovej chodby. Peter priskočil ku kamarátovi, s ktorým roky pracoval, otočil ho a hľadal známky života. Našiel ich. Fero ťažko vzdychol. Ale žil. „Volajte 112!,“ kričal, čo mu hrdlo dalo. Otvoril okná. Mŕtvolný pach sa tiahol nad telom. Rozťaté ľavé líce mokvalo a hnilo. Ruka, ktorú si Fero pri páde zaľahol, odumierala.
Bolo evidentné, že deväť dní bol v tej istej polohe a príroda vykonala svoje. Telo bolo ochabnuté, vyziabnuté a zarastená tvár vyvolávala hrôzu. Privolaná lekárka muža stabilizovala, aby bol možný prevoz do nemocnice. Žiaľ, jeho stav bol vážny. V nedeľu popoludní boj so smrťou prehral. Fero patril k starším ľuďom, ktorým zdravie slúžilo dosť obstojne. Nesťažoval sa na choroby a žil si život, ktorý možno označiť za dôchodcovsky pohodový. Vinu za predčasnú smrť pripisujú jeho kamaráti a priatelia nezáujmu zo strany priateľky. „Zvlášť arogantne sa podľa nás k nemu zachovala počas vianočných a novoročných sviatkov. Svojmu druhovi ani len nenavarila sviatočné jedlo a vyhýbala sa stretnutiu s ním. Za deväť dní ju nenapadlo, aby ho navštívila,“ končí rozprávanie Peter.
Pohreb bol v prvú januárovú sobotu. Ani jeden z kamarátov neprišiel družke nebohého podať ruku a kondolovať... Príliš dobre vedeli, že zomrel zbytočne.Predčasná smrť bola zbytočná.⋌(EL)