Okrem každodenných kurzov v jogacentre, Turčianskej knižnici, Záturčí či v liečebnom dome v Turčianskych Tepliciach si ich návštevníci dvakrát do roka organizujú hromadné stretnutia, na ktoré prichádzajú jogíni z niekoľkých kútov Slovenska. Na to posledné v sobotu 19. januára prišli aj Kubínčania, Prievidžania, Bystričania... Seminár viedli viacerí skúsení lektori, ktorí s asi päťdesiatimi jogínmi nielenže cvičili, ale aj diskutovali, hovorili o účinkoch jogy a pochutnávali si na jedlách z vegetariánskej kuchyne, ktorá patrí k životného štýlu jogínov.
Najsilnejšími dôvodmi, ktoré ľudí na kurzy jogy ťahajú, sú psychická pohoda a fyzické zdravie. „Na jogu chodím druhý rok, lebo mi pomáha uvoľniť sa a zrelaxovať sa. Rozhodla som sa pre ňu v čase, keď som mala problémy, žila som permanent-ne v strese, pociťovala únavu. Hľadala som pomoc, ako vyjsť z vychodených koľají. Joga je spôsob, ako si zharmonizovať myseľ i telo. Cvičím ju dvakrát do týždňa spolu s mojimi deťmi, s ktorými sme prešli aj na vegetariánsku stravu. Jogu beriem ako prevenciu, lebo odkedy ju cvičím, nemám zdravotné problémy,“ vysvetlila 38-ročná Miriam z Martina.
Aj jej kamarátka, 38-ročná Anna, sa priznala, že po návštevách kurzov sa cíti lepšie. Hoci na nich chodí len od septembra. „Už dávno som sa pohrávala s myšlienkou, že začnem cvičiť jogu. Viem, že sa okolo toho v médiách hovorilo veľa negatívneho, ale dôverovala som jej. Podstatné je, že ako som sa naučila správne dýchať, cítim sa sviežo,“ pochvaľovala si Martinčanka.
Aby mala joga správne zdravotné účinky, kurzami návštevníkov sprevádza skúsená cvičiteľka Mária Schmidtová, všeobecná lekárka. Spojenie jogy s medicínou považuje za výhodu. „Keďže joga má dosah na zdravie človeka, viem ako lekárka poradiť správne cviky, stravu. Špecializujem sa predovšetkým na oblasť chrbtice a kĺbov,“ vysvetlila. Mária Schmidtová je jednou z prvých cvičiteliek jogy v Martine. Do spoločnosti patrí od roku 1988, neskôr si urobila medzinárodný certifikát cvičiteľa jogy a začala kurzy viesť sama.
Fyzické zdravie je však neoddeliteľnou súčasťou psychického. Na to sa pri cvičeniach zameriava Martin Knap, hlavný cvičiteľ, ktorý sa s jogou stretol už začiatkom 80. rokov. „Ako študent v Bratislave som sa dostal k rôznym materiálom. Aj k tým o joge. Zaujala ma a začal som sa o ňu viac zaujímať. Nikdy som nemal zdravotné problémy a vďaka joge ani nemám,“ vyzdvihol Martin Knap, ktorý vedie dýchacie cvičenie. „Problém väčšiny ľudí je v tom, že nevedia správne dýchať. V posledných rokoch sme sa prispôsobili trendu mať štíhly driek, kvôli čomu sťahujeme bruško a dýchame do hrudníka. Správne sa však má dýchať bránicou. Práve tá je nástrojom prúdenia energie. Keď dýchame bránicou, aktivizuje sa celá brušná dutina. Masíruje celý tráviaci systém a prehlbuje dýchanie. Vtedy sme uvoľnení. A naopak – pri strese dýchame plytko. Preto sa hovorí, že pri strese by sme mali zhlboka dýchať, aby sme sa upokojili.“
Kurzy jogy týždenne navštívi aj 150 jogínov vo veku od 16 do 80 rokov. Nevenujú sa však len známym cvičeniam a meditáciám v lotosovom sede. Viackrát do roka sa napríklad podrobujú aj náročnej a vraj veľmi účinnej očiste. Takzvaná sankha praksalana, ktorá pochádza z indickej medicíny, pozostáva z pitia slanej vody a špeciálnych cvikov. Tie konzumenta nútia k tomu, aby sa úplne vyprázdnil a sú začiatkom 40-dňovej diéty. ⋌(MD)
