Článok pokračuje pod video reklamou
Vdova Viera Rendeková (60) tvrdí, že býva síce v Kláštore pod Znievom, no cíti sa byť Sloviankou. Jej dom stojí presne za hranicou Slovian – za ihriskom na Ihrači, čo je bližšie k Slova-nom ako k dedine, ktorej územie prináleží. Jej syn patrí k slo-
vianskym hasičom i futbalistom a pani Viera je členkou miestneho dôchodcovského klubu. S Kláštorom pod Znievom ju takmer nič neviaže. Okrem pozemku a problému. V roku 1979 si postavili za záhradou susedného rodinného domu, ktorý stojí pri ceste, smerom do poľa vlastný domov. Vedľa nich pribudol aj dom švagra s rodinou. Prístupová cesta vedie popri predných domoch k zadným, teda k Rendekovcom sa dostanete iba po blatistom, asi 50 metrov dlhom a širokom chodníku.
„Už tridsať rokov sa brodím blatom. Ak chcem niekam ísť, musím sa prezúvať do starých čižiem a odkladať si ich u kamarátky v dedine. Niekedy k nám nechodia ani smetiari, aby v tom blate nezapadli. Raz prišla v zime k susedovi sanitka a trištvrte hodiny ju vyťahovali. A to zapadla na úseku, ktorý nie je až taký hrozný. Neviem, čo budem robiť, ak ju raz budem volať pre seba. Mám ischemickú chorobu srdca, kedykoľvek môžem odpadnúť a potrebovať záchranku,“ hrozí sa Viera Rendeková, ktorá sa obrátila na každého starostu, akého Kláštor pod Znievom mal. Vždy však neúspešne. „Akoby sme boli od macochy. Nenatiahli nám plyn a predpokladám, že nás obídu aj s kanalizáciou. Ale dane od nás pýtajú!“ rozhorčila sa.
Ani súčasný starosta Maroš Halahija Rendekovcov nepotešil. Ortieľ znel: cestu im obec nevybuduje. Lebo ani nemôže. „Prístupová komunikácia sa rieši už pri stavebnom konaní. Rendekovci však stavali dom bez akejkoľvek zmienke o ceste, v čom zrejme pochybili. Žiaľ, dodatočne sa to zmeniť nedá. Pozemok, cez ktorý by mala prístupová cesta viesť, nepatrí obci. Prechádza cez pozemky via-cerých súkromných vlastníkov. Niekoľkých z nich som oslovil, avšak s vytvorením komunikácie nesúhlasia a ani s odpredajom svojho dielu,“ vysvetlil starosta, ktorý si po štúdiu podkladov zo starých katastrálnych máp myslí, že obe rodiny Rendekovcov pôvodne predsa len mali k svojim domom kráčať po poriadnej ceste. „Cesta mala byť z druhej strany, ale nebolo ju možné vybudovať, lebo na tom pozemku postavili domy.“ Aby bola cesta schodná aspoň čiastočne bez problémov, jedinú možnosť vidí starosta v jej spevnení. Obáva sa však, že ani to nebude celkom jednoduché. „Aj tu treba povolenie od majiteľov. Keďže pozemok nepatrí obci, obec nemá povinnosť a ani sa nemôže oň starať a financovať jeho úpravu. Sám v mene obce rozhodovať nemôžem, preto sme celý problém prerokovali na zastupiteľstve, no to žiadosť pani Rendekovej o vytvorenie prístupovej komunikácie zamietlo,“ povedal Maroš Halahija.
Obyvateľov Ihráča ubezpečil, že pri kanalizácii sa s nimi podľa pôvodnej projektovej dokumentácie ráta. „Keď sa obec plynofikovala, plynári odmietli vstupovať do vzťahu s viacerými majiteľmi pozemku, lebo to celú vec len komplikuje. S výstavbou kanalizácie sme začali pred pätnástimi rokmi a postupujeme pomaly. Ihrač, kde Rendekovci bývajú, sa nachádza na trase, ktorá príde na rad neskôr,“ prisľúbil starosta. (MD)
