Tento katolícky kňaz, zakladajúci člen Matice slovenskej, prírodovedec, historik, folklorista a organizátor národného kultúrneho života i jeho inštitucionalizácie v múzejnej oblasti, stelesnil v sebe jednotu duchovného, zbierkotvorného i vedeckého a osvetového pracovníka, ale aj podnikateľa a uchovávateľa i nositeľa myšlienky uhorským snemom násilne zatvorenej Matice (ako študent teológie bol pri jej zrodení). Druhý zväzok jeho populárnej knihy Hospodár na Slovensku bol poslednou chystanou publikáciou, ktorá už nemohla vyjsť v prvom období existencie MS (1863 – 1875). I ona bola zakázaná v procese tlačenia ako jej vydavateľka. S Martinom bol teda spätý od mladosti.
Na odpočinku v Martine
Andrej Kmeť sa narodil 19. novembra 1841 v Tekovskej obci Breznica n/Hronom. Otec mu bol kováčom. Študoval v Banskej Štiavnici, Trnave a Ostrihome. Kaplánom bol v Senohrade, administrátorom v Krnišove a najdlhšie pôsobil ako farár v Prenčove pri Banskej Štiavnici. Teda všetky fílie mal v Honte. V roku 1906 odišiel na odpočinok do Martina, na ktorý sa viazalo (ako jediné vtedajšie slovenské stredisko) skoro celé jeho kultúrne účinkovanie i počas pôsobenia v iných prostrediach. S jeho predstaviteľmi občas viedol aj spory, ale v plnej vážnosti oboch strán. V Martine aj umrel 16. februára 1908 a pochovaný je na Národnom cintoríne.
Už od študentských čias v Ostrihome (tu sa národne uvedomil), prispieval aj do slovenských časopisov nielen náboženskými článkami a kázňami, ale aj prírodovednými a spoločensko-vednými hodnoteniami slovenských skutočností. Zbieral ľudové piesne, venoval sa ovocinárstvu, botanike, zoológii, geológii a najmä archeológii. Vydal zábavno-poučnú knižku pre deti Radovánky, redigoval knihy a časopisy. Po celý život sa delil vo svojej húževnatej práci medzi poslaním obetavého kňaza a zaujatého výskumníka. Venoval sa objavovaniu ruží (značný počet ním doložených druhov, najmä spod Sitna, nesie pomenovanie poznačené slovacitou), vykopávkam, ale i hospodárskym snahám na pomoc slovenskému ľudu, usporadúvaním medzinárodných výstav ľudových výrobkov ap.
Jedinečný vo výskume
V oblasti archeologickej podarilo sa mu objaviť na strednom Slovensku, najmä v okolí Banskej Štiavnice, za pomoci ďalších spolupracovníkov aj v iných lokalitách, množstvo jedinečných nálezov: slovenské urny, nástroje, zbrane, šperky ap. Jemu patrí aj významný objav kostry pravekého mamuta. Najvýznamnejším dielom A. Kmeťa je vytvorenie následného spoločenstva pre vedu a dokladovanie dejstvovania slovenského života a prírody Muzeálnej slovenskej spoločnosti (24. apríla 1893 v Martine). Tej sa podarilo vybudovať, tiež zásluhou Kmeťa, dôstojný stánok pokračujúci v snahách zakázanej Matice, Slovenské národné múzeum. (Začalo sa stavať ešte za života Kmeťa, ale jeho otvorenia v 1908 roku sa už nedožil.)
V kontakte so svetom
Základom Slovenského národného múzea boli zbierky a herbáre, ktoré mu daroval A. Kmeť. V ňom sa spájali slovenské vedecké úsilia s bádateľmi skoro z celého sveta. Písal si s veľkým množstvom učencov a prijali ho za člena vyše 40 zahraničných vedeckých inštitúcií. Rovnako popri venovaniu sa povolaniu duchovného otca a vede staral sa aj o hospodárske povznesenie slovenského ľudu a to prostredníctvom vzdelávacích spolkov, ktoré organizoval v okolí svojich pôsobíšť i prostredníctvom veľkého množstva článkov o poľnohospodárstve. Vydal aj preklad Köbelovej knihy Hlavné pravidlá o poľnohospodárstve. Zvláštnu i literárnu hodnotu v tejto oblasti má Kmeťova odborná práca Veleba Sitna. Celistvosť osobnosti A. Kmeťa spôsobila asi aj usústavnenosť jeho diela. Hoci sa zaoberal mnohými odbormi (okrem spomínaných aj folklórom a hudbou), predsa sú v podstate súrodou skladbou, smerujúc do stmelenia múzeom. Múzejníci preto prirodzene netajili Kmeťove dedičstvo a vracali sa k nemu.
Amatér profesionálom
Do širšieho spoločenského vedomia poznatky o Andrejovi Kmeťovi však prenikali málo. Nedávne mocným zavadzala najmä jeho reverenda. Kmeťova činnosť kňazská a vedecká, v množstve odborov i organizačná a praktická pri budovaní slovenskej vedy i národného múzejníctva, je taká mnohostranná a bohatá, že to ohromuje, vzbudzuje údiv, ale i obdiv, ako to stačil vykonať jeden človek popri povolaní – vlastne amatérsky, ale na vynikajúcej profesionálnej úrovni. To všetko v takom rozsahu, že dnes jeden vyškolený a na bádanie pripravený profesionalizovaný vedec už nevie a nemôže obsiahnuť celý život a všetky práce A. Kmeťa. Preto sa jeho príspevkov môžu a majú domáhať mnohí. A vždy odznova ...
MIŠO A. KOVÁČ