Streda, 25. november, 2020 | Meniny má KatarínaKrížovkyKrížovky
PAVEL „HIRAX” BARIČÁK O INDIÁNOCH:

Len láska a dobro. Zlo nepoznajú...

PRED VÄČŠÍM autorským problémom som nikdy nestál. Verte mi. „Áno, samozrejme, napíšte o tom report. Tak na desaťtisíc znakov,“ dostalo sa mi milej odpovedi v redakcii Turčianskych novín.


A to sa dá na tri wordovské strany napísať o troch týždňoch strávených na potulkách po Paname a Kostarike? O desiatich dňoch, ktoré som strávil medzi Indiánmi kmeňa Emberá v panamskej džungli Darién, návšteve Panama City, panamského prieplavu, výstupe na najväčší panamský vulkán Barú, celodennom raftingu štvrtého stupňa po dravej rieke Chiriquí, návšteve surferského strediska Bocas del Toro, šnorchlovaní, návšteve národného parku Red Frog, delvínnej zátoky, pobyte v San-José, výstupe na kostarický vulkán Poés a priľahlých kávovníkových plantážach, návšteve národného baletu v San-José... Nie, nie, to je nadľudský výkon! Rozhodol som sa teda písať o najväčšom zážitku tohto tripu, a tým bol jednoznačne pobyt medzi Indiánmi kmeňa Emberá žijúcimi v džungli Darién.

Skryť Vypnúť reklamu

Slovíčko „stres“ je proste neslušným pojmom
Stredoameričania nie sú len ta-juplní Indiáni a prírodné národy. Sú to ľudia z mäsa a kostí, ktorých si pre ich úprimnosť a otvorené srdce obľúbite. Mentalita typu „maňána“ je väčšinou predsudok, ale niektoré veci tu skutočne fungujú na ležérnom prístupe. Nedá sa tu úplne veriť všetkým cestovným poriadkom. Napríklad cesta do Dariénu – cestovný poriadok vlastne vôbec neexistoval. Autobus zastavoval na kývanie ľudí stojacich pri ceste. A často zafunguje aj Murphyho pravidlo, že ak sa má niečo pokaziť, tak sa to skutočne pokazí. To som zažil dvakrát. Raz sa pokazil autobus a interiérom busu sa začal šíriť spálený olej. Vodič si vyhrnul rukávy, zobral do rúk kľúč – v mojich očiach nebolo väčšieho hrdinu, to mi verte! – otočil sa na nás, usmial sa a povedal: „Idem to spraviť.“ Šupol na asfaltku papierový kartón, ľahol si na cestu pod autobus, špáral sa v ňom štvrť hodinu, potom sa vrátil, usmial sa na nás a povedal: „Nespravil som to. Musíte si presadnúť do ďalšieho spoja.“
Nikto nereptal, všetci sa pokojne zbalili a presadli do druhého spoja, ktorý bol taký plný, že aj vodič stál. Nikto nenadával, nikto sa nerozčuľoval, všetci prijali vec takú, ako prišla. Paráda! Druhýkrát sme pre istotu rovno havarovali a čakali tri hodiny na policajtov. Pokojný priebeh sa opakoval. Musíte sa proste naučiť šetriť si nervy, nerozčuľovať sa, keď niečo neprebehne rýchlo a hekticky, tak ako sme na to ako Európania zvyknutí. Jednoducho musíte rešpektovať temperament miestnych ľudí, ktorí veria, že práca je prostriedok na zaistenie obživy, ale nie je nutné „makať“ do úmoru a na hranici fyzického vyčerpania, pretože zmysel života je niekde úplne inde. Drobnosti sú malicherné a keď niekde nie vlastnou vinou stvrdnete, vedzte, že vždy sa nájde príjemná alternatíva.
Aj toto som zažil. Loď potrebná na naše cestovanie bola obsadená a ďalšia išla až o dve hodiny – a zrazu sa našla iná cesta a o polhodinu sme svišťali inou loďou, síce iným smerom, ale išli. Slovíčko „stres“ je proste pre Stredoameričana neslušným pojmom a priam urážkou.

Skryť Vypnúť reklamu

Belosi sú pre nich pašeráci drog
Zo Severnej do Južnej Ameriky neexistuje žiadna pozemská cesta. Musíte letieť alebo použiť loď. Jediná cesta by sa dala prerúbať cez panenskú džungľu Národného parku Darién, pred týmto zeleným svetovým zázrakom totiž kapitulovali aj stavitelia panamerickej magistrály začínajúcej na Aliaške. Našťastie.
Darién je širokou verejnosťou zatiaľ chápaný ako veľmi nebezpečná oblasť. Keď vyslovíte toto slovíčko v hlavnom meste Panama City ako cieľ vašej cesty, môžu si niektorí ľudia začať klepať na čelo. Predtým tu boli bojové domorodé kmene, cimarronos (černošskí otroci, ktorí u-tiekli spod nadvlády Španielov) a piráti. Teraz sú tu aj drogoví díleri, banditi a querilloví bojovníci zo susednej Kolumbie. Hranicu medzi Panamou a Kolumbiou obsadili marxistické povstalecké skupiny kolumbijskej armády a teraz ich do pralesa vytlačujú paramilitantné komandá. Ale táto nebezpečná situácia sa odohráva iba vo vnútri Národného parku pri hraniciach s Kolumbiou a na východných okrajoch. Väčšinu provincií a turistické úseky Národného parku Darién možno navštíviť bez rizika, kde žiadne nebezpečné ozbrojené skupiny nepôsobia. Tak či tak, kým sme sa tam dopravili na zvonku čarokrásne vyzerajúcom autobuse (zvnútra by to vzdal aj majster Proper), museli sme absolvovať nespočetný rad vojenských pasových kontrol.

Skryť Vypnúť reklamu

Punta Alegra – bod radosti, alebo minulý rok prišli Vianoce o mesiac skôr?
Doteraz som si myslel, že som prežil krásne detstvo. Doteraz som si namýšľal, že moja mladosť bola úchvatná. Liezli sme ako mladí haranti po stro-
moch, naháňali sa po sadoch, hrali futbal, basketbal, nohejbal, hokej a kopec iných loptových hier. Skákali sme
s gumou v modrých teplákoch cez gumu, kreslili kriedami po asfalte a potom sa hrali s púpavovými listami na obchod, na skrývačku, naháňačku, chodili do lesov hľadať raky, ktoré už aj tak vymreli, lebo oni dokážu žiť len v čistých vodách a tie už ani za našich čias neboli. Zažil som gaštanovú, jarabinovú, ako aj šuškovú vojnu. Zbierali sme lipu, šípky, gaštany a aj tú jarabinu. Stavali motokáry, kradli čerešne, hrušky, jablká a chodili domov s rozbitými kolenami. Doteraz tvrdím: Kto nebol v detstve chuligánom, ten v živote nič nedosiahne. To si, milí rodičia, zapamätajte, keď budete svoju ratolesť „vychovávať“ rukami a nie slovom. A myslite aj na to, že udrieť vie každý hlupák.
A všetko toto som si dal v hlave na misku váh a tú moju skoro odtrhlo, pretože jej smiešnou protiváhou mali byť počítačové hry, hracie konzoly, televízor plný prázdnych a bezduchých amerických filmov a iné umeláky tejto doby ožobračujúce mladé tvory o život. O život skutočný, hmatateľný a živý.
Doteraz som si namýšľal, že som prežil krásne detstvo. Teda do chvíľky, kým som nevystúpil z loďky na breh Punta Alegro. V tej dedinke býva asi 500 ľudí, z toho asi 70 percent tvorili deti. Tu dospelí skutočne nepoznali, čo je to antikoncepcia a asi iba súložili a robili deti. Ale o tomto som nechcel. Ten malý obývaný kúsok zeme celý obrastený pralesom sa totiž iba smial, hral a tešil. A to neskutočne prirodze-
nou formou. Udivoval som sa, ako každé malé dievčatko malo z vlasov upletený iný a originálny dredový účes a v ňom síce lacné, ale o to očarujúcejšie a vkusnejšie spinky v tvare kvetiniek, či iné detskej duši ladiace tvary. A tak sme si ich začali fotiť a oni sa chceli samozrejme vidieť a potom sa neuveriteľne smiali a zgrupovali do čoraz väčších kôpok, až som nestačil cez tú masu nazhromaždených detských hlavičiek ani dýchať. Prenasledovali nás, chytali za ruky, šantili okolo nás, predvádzali sa, smiali a hrali sa. Boli božské, boli všade – na ihriskách, na stromoch, v domoch, na uliciach, medzi domami, kúpajúce a šantiace
v mori a dokonca aj v krčme (kde predávali iba tretinkové fľaškové pivo a rum, nič iné). Ja som ako malý do krčmy nemohol, oni áno. Vravím vám, prežívajú krajšie detstvo ako my. Oni mohli hoci-
kde. Už som to napísal – boli všade a kde sú deti, tam je smiech, džavot, hra, veselosť, láska. Tú pozitívnu energiu bolo cítiť celým tým kúskom pobrežia tak silno, že mohla poháňať turbínu na výrobu zlata.
Ja viem, že aj títo ľudia majú svoje starosti, ale taký naplnený zo samej jednoduchosti som už dávno skutočne nebol. A to len z toho, že som sa len díval a niekto to do mňa hádzal plnými lopatami, až kým mi to netieklo ušami von. Jediné, čo spájal tento div sveta s civilizáciou, bol naftový agregát vyrábajúci pre celú dedinku elektrický prúd. A ešte silón, z ktorého vyrábali rybárske siete, vďaka ktorým lovili ryby a z ich predaja žili. Do ich sveta vošlo sedem bielych ľudí, ale oni ich nebrali ako votrelcov – oni sa smiali, zdravili nás a boli schopní pozvať nás do svojich príbytkov a všetko nám ukázať. Pred týmto svetom nič neskrývali, neexistovala tam závisť a ja som si oproti nim pripadal ako degenerovaný robot žijúci v matrixe. Ak bolo toho dňa 24. 11., teda mesiac pred Štedrým dňom, tak ja som mal Vianoce minulý rok o mesiac skôr. O opaku ma nikto nepresvedčí...
Po dvoch hodinách prechádzky v nebi nasadáme späť do člna a ja sa ešte skláňam do mora po mušľu „na pamiatku“. Deti to spozorovali a zrazu sa ku mne načahuje kŕdeľ rúk, každá z nich zvierajúc mušľu. Obité, polámané, zapieskované – všetky ich do rady beriem, nechcem sklamať, aj keď neviem, kam ich pomestím. Tie tváre sú šťastné, lebo vidia na mojej, že som šťastný aj ja. Písať ešte niečo o Vianociach? Má to význam?

Len lásku a dobro,
zlo nepoznali
Ak mi návšteva dedinky Punta Alegra vyrazila dych, tri dni života medzi Indiánmi Emberá v dedinke Playa de Muerto, nachádzajúcej sa na pobreží Indického oceánu, mi odpovedala na otázku, kde by som sa chcel budúci život narodiť. Do raja. V noci vám z jednej strany hučí oceán pripomínajúci napajedenú lokomotívu číhajúcu za horou, ktorá je každou sekundou pripravená vybehnúť na hladinu osvietenú mesiacom. Z druhej strany vyhrávajú z tmy džungle cikády svoje symfónie a je im jedno, či im bude niekto tlieskať alebo nie. Áno, do tých miest, kde nepoznajú deti a ani dospelí zlo, pretože im ho nemá kto ukázať – do týchto miest by som sa chcel narodiť. Sledoval som hravé deti v tejto dedinke, keď si delili cukríky, ktoré sme im doniesli ako dar. Oni si tie sladkosti v ťažkom pokoji rozdeľovali snáď hodinu. Žiadne bitky, štuchačky, kriky, nenávisť či zloba, len dobro a láska. Zlo nepoznajú. Všetko je naopak. Psy sú tam vychudnutí a smutní, ale ľudia šťastní a spokojní. U nás v Európe je to opačne. Alebo idete do džungle a namiesto dospelých sprievodcov vám pridelia dve sedemročné dievčatká. A tie vás po ceste upozorňujú na všetky možné zvieratá, pretože vy ich nemáte ako bieli „gringovia“ šancu spozorovať. Oni len tak obrátia kameň v potoku a nájdu po ním krevetu. Alebo ďobnú prstom do vzduchu a so strachom na tvári ukážu na jedovatého hada „žltá brada“ opaľujúceho sa na padnutom strome. Čarujú a vy sa nestačíte čudovať. A stále sa hrajú. So všetkým, čo im príroda dala. Vyhadzujú vodu z dlaní do vzduchu a chytajú ju do úst. Skáču šípky do riek zo všetkých možných aj z nemožných miest, kam dokážu vyliezť.
Po troch dňoch mi v hlave bliká „Mission acomplished“. Som špinavý, zarastený, všetko mám vlhké a mokré, veci mám rozhádzané na desať metrov od chatrče, ktorú nám Indiáni pridelili na bývanie, a nebyť treniek Misfits, chodím holý. Ale duša mi spieva a tancuje. Pokojom, harmóniou a šťastím. Občas mi v hlave víria otázky, prečo sa za všetkým tak bezhlavo ženieme a nechávame si život utekať cez prsty, keď je taký krásny. Musel som sa dostať do dediniek Punta Alegra, Puerto Indio, Boca de Pavarando či Playa de Muerto na druhej strane našej prekrásnej planétky, aby som sa opäť raz mohol dotknúť odpovede zmyslu života? Ak áno, tak krajšiu formu som si vybrať ani nemohol... HIRAX

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  2. Máš dosť teórie a poučiek? Študuj, cestuj, pracuj a ži!
  3. Táto pomôcka zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  4. Na VŠEMvs získaš kvalitné štúdium v moderných priestoroch
  5. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  6. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  7. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  8. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tracíciou!
  9. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  10. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  1. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  2. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  4. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  5. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť
  7. Budúcnosť M&A v Európe
  8. Zdravá pečeň zlepšuje metabolizmus aj celkové zdravie
  9. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  10. Toto si zapamätajte! Takto určite nakúpite bezpečne
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 31 882
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 11 670
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 10 097
  4. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 9 044
  5. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 8 780
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 551
  7. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 507
  8. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 8 425
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 374
  10. Učiteľka roka 2018: Koľko času by malo dieťa tráviť za počítačom 8 240
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Polícia vyhlásila pátranie po nezvestnom mužovi z Beníc

Naposledy bol videný 2. októbra v Príbovciach. Odvtedy sa o ňom nič nevie.

Nezvestný Milan Kopka.

Primátor Danko zvolal zastupiteľstvo, poslanci budú rozhodovať aj o rozpočte

Rokovanie Mestského zastupiteľstva v Martine sa uskutoční vo štvrtok 26. novembra od 9. hodiny.

Ján Danko, primátor Martina.

Pri Braňovi Stolárikovi sa na martinskej lavičke vystriedalo dvanásť trénerov

Do zoznamu legiend martinského hokeja treba určite zaradiť aj Branislava Stolárika. Odchovanec klubu prišiel prvýkrát na Podháj ako šesťročný a s krátkymi prestávkami pôsobí v štruktúrach klubu už štyridsaťštyri rokov. Bol pri všetkých úspechoch Martina v ére samostatnosti.

Branislav Stolárik v martinskom drese.

Školáci výkresmi poďakovali vojnovým veteránom

Adresátov ďakovných výkresov našla Evanjelická spojená škola vďaka spolupráci s Jozefom Petrášom, predsedom Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Martine.

 Ondrej Kučera sa obrázku a ďakovnej pohľadnici žiakov evanjelickej školy veľmi potešil a žiakom poprial veľa tvorivosti v ich ďalšom štúdiu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pri inštalácii vianočnej výzdoby v Mlynoch prišiel mladý muž o nohu

Pracovník spadol z výšky približne 20 metrov. Utrpel množstvo zranení.

Na rýchlostnej ceste R1 sa dnes stala ďalšia nehoda, vodič je popálený

Po prvej nehode zomrela žena, po druhej bojuje o život muž.

FOTO: Po obrovských tolstolobikoch prišli na rad skutoční králi priehrady Ružiná

Vo vodnom diele Ružiná prebieha už štvrtý deň záchranný odlov rýb.

Dve základné školy v Nových Zámkoch hľadajú riaditeľa

Aké podmienky musia spĺňať a koľko budú zarábať?

Už ste čítali?