Poctivý zlodej s podrobným účtovníctvom
Do pohotovostnej miestnosti policajnej stanice vstúpil muž v obleku a mladá dáma – výstredne oblečená hip-hopáčka. Boli spolu spútaní želiezkami.
„Prišli sme kvôli krádežiam,“ povedal muž, keď im policajt ponúkol stoličku.
„Meno,“ krátko ich vyzval službukonajúci.
„Aladár Kvačkaj, narodený v päťdesiatom štvrtom, bývam na Harmančekovej 25.“
„A pani?“
„Slečna. Monika Strelená,“ odpovedal žena.
„Predpokladám, že ste túto dámu prichytili pri čine…“ povedal muž zákona Aladárovi.
„Pri čine? Nuž, áno, dalo by sa to tak povedať,“ zaváhal Kvačkaj. „Veď preto som ju sem aj priviedol.“
„Ale, néé,“ ozvala sa Monika, „to on ma chcel okradnúť.“
„Ale slečna Strelená, veď som vám to už vysvetlil, že som vás chcel okradnúť, aby vás už nikto nikdy viac neokradol,“ bránil sa Aladár.
„No, moment, tak kto je tu vlastne vrec-kár?“ ozval sa muž v uniforme.
„On,“ ukázala Monika prstom na Aladára.
„Môžete nám to vysvetliť?“ vyšetroval policajt.
„Áno, ja som vreckár. Starý poctivý, neúplatný. Mám ukončenú rekvalifikáciu tretieho stupňa, som vo svojom odbore kapacitou. Svoje povolanie vykonávam už pätnásť rokov a zatiaľ som nemal ani jedinú reklamáciu.“
„To nemyslíte vážne, veď ide o trestný čin. A vy o tom hovoríte, ako keby ste od nás čakali za to prinajmenšom Nobelovu cenu,“ rozhorčil sa muž v uniforme.
„Nie som si vedomý žiadneho protizákonného konania. Mám platný živnostenský list, vediem si podrobné účtovníctvo a daňový úrad doposiaľ nemal voči mne žiadne výhrady. Poistenie mám predplatené na rok dopredu a môj trestný register je čistý…“
„Počkajte, pomaly, akosi tomu nerozumiem. Vraveli ste, že ste vreckár, ale ako môže byť vreckár poctivý?“
„Náplňou mojej práce je okradnúť nepozorných obyvateľov, ktorí sú ľahostajní k svojmu majetku a dokladom. Potom si ich pozvem na pohovor a tam im vysvetlím, čo robili zle a ako sa majú chrániť pred vrec-
kármi. Vrátim im doklady a peňaženku, no 19 percent si účtujem za prednášku a školenie. Spokojnosť je vždy obojstranná. O klientoch si vediem podrobnú evidenciu, nikoho som neokradol dvakrát,“ dokončil vysvetľovanie Aladár.
„A čo pani Strelená?“ policajt nechápavo pokrútil hlavou.
„Počínanie pani Strelenej je trestuhodné v tom, že je nepoučiteľná. Musel som ju okradnúť už tretíkrát, preto podávam na ňu trestné oznámenie…“
E. MOLČANIOVÁ