Štvrtok, 28. január, 2021 | Meniny má AlfonzKrížovkyKrížovky

Čo sa stalo, si vôbec nepamätal

STALO SA TO v štyridsaťtisícovom okresnom meste, pred pätnástimi rokmi. V ten deň sa navždy zmenil život niekoľkých ľudí. Žiaľ, život jednej ženy, ktorá mala na chrbte už siedmy krížik a zaslúžila by si pokojnú jeseň života, sa zmenil nenávratne.


Naprázdno preglgol a snažil sa vrátiť naspäť, na pôvodné miesto, dvíhajúci sa žalúdok. Teraz už veril. Pochopil, že to tentoraz nebolo ďalšie klamstvo, akými ho ten mladý muž neraz v opitosti zaplavoval, ale krutá pravda. Vo svojej praxi už zažil kadečo. Vedel, že to nebola ľahká smrť. Tvár, celá hlava, zmenená na nepoznanie. Videl dosť. Bol dôvod zavolať kolegov z výjazdovky.
1. júna 11.00 až 14.00 hod.
„Ach, to si ty? Vitaj, sadni si! Som rada, že aspoň ty sa u mňa zastavíš, veď sme sa nevideli dobrý týždeň!“
Naozaj sa návšteve potešila. Poznali sa celé desiatky rokov. Spolu vyrastali, spolu sa pýšili so svojimi potomkami, spolu znášali starosti, keď prekonávali detské choroby, obdivovali ich, keď rástli do výšky. A spolu aj starli. Ale roky si od istého času radšej nepripomínali. Vedela, že jej kamarátka bude mať o pár mesiacov rovných sedemdesiat. O dva roky viac ako ona a trošku jej aj závidela. To, ako sa drží. Veď nepotrebovala ani paličku, len sa v ostatnom čase sa akosi viac hrbila. Chápala, že to nebude len vekom, ale aj starosťami. Mala troch synov. Dvaja jej zostali na krku. Aj ten najstarší, už tridsaťpäťročný capajisko. Nie raz sa na nich posťažovala. Aj si u nej poplakala. Ukazovala modriny. Na nohách, rukách. Vraj ju zbil najstarší syn. Lebo mu nechcela dať na pijatiku. Hneď však začala vysvetľovať, aký je to dobrý a milý chlapec. Len keby si konečne našiel prácu a toľko nepil. A keby si našiel iných kamarátov. Lebo títo ho len na zlé lákajú a opíjajú ho.
„Postavím na kávu, dobre? Zatiaľ si sadni, aby si mi neodniesla spánok!“
Popíjali kávu, trkotali. Čas rýchle ubiehal.
„Jój, to sme sa zarozprávali! Veď už budú dve hodiny a ja som doma zamkla! Toho mladšieho syna mám teraz v nemocnici, chudáčiska, ale ten najstarší si nevzal kľúče a už ma isto bude hľadať. Bol dnes na pohovore, chcú ho prijať do práce. Ako dobre, že si konečne našiel prácu! Nehnevaj sa, už musím ísť. Ale ešte niečo, nemohla by si mi požičať sto korún? Vieš, ten dôchodok je taký malinký, sotva z neho môže človek vyžiť sám a moji synovia...“
Mala chuť čosi povedať na adresu synov. Čosi štipľavé. Ale zahryzla si do jazyka. Vybrala z kredenca peňaženku a vytiahla z nej stokorunáčku.
1. júna 12.00 až 14.30 hod.
„Poondená starena! Tá ježibaba! Ona ma vymkla! Kde sa môže flákať? Mám vyraziť dvere? Pochopíš to, kámoš?
„Ale, vykašli sa na to! Ja sa môžem osprchovať aj inde!“
„Čerta inde! Vieš, ako ma naštve, keď si dovediem kamaráta, ktorý mi zaplatil pivo a ja sa mu nemôžem ani len odvďačiť tým, že sa u mňa osprchuje?“
Mal skutočne mizernú náladu a nezdvihlo mu ju ani pár pív, ktoré zaplatil kamarát. Ráno bol na pohovore. Začali k nemu milučko a napokon ho vyrazili ako prašivého psa! Vraj pre neho nemajú žiadne miesto. Svine! Určite niekde vysnorili, že bol párkrát zašitý v base a vyčuchali, že ho posledne vyrazili z roboty pre chlastačku a absencie.
Cestou naspäť, ešte stále škrípuc zubami, stretol kamaráta. Posťažoval sa mu. Aspoňže ten ho pozval na pivo. Chcel len jedno, či sa nemôže u neho osprchovať. A matky nikde!
„Ale ja sa skutočne môžem osprchovať aj inde! Nerob si starosti. Mám aj nejaké peniaze. Nie veľa, ale pivo bude. Alebo si kúpime v obchode fľašu jabĺčkového vínka a niekde na lavičke si ho pustíme dolu hrdlom!
Z lavičky mali výhľad na celé námestie. Na ľudí, obchody. Rozprávali sa. O všetkom možnom. Pod lavičkou sa váľala prázdna plastová fľaška. Teraz dorážali druhú.
„Aha, pozri sa! Veď to je moja mama! Konečne! Utekám za ňou!“
Nechal kamaráta, aby dopil zvyšok vo fľaši a rozbehol sa k starenke cupkajúcej po chodníku.
„Mama! Kde si doteraz trčala?“
„To si ty, synu? Ty ale vyzeráš! Ty si zase pil...“
„Nechaj tak, mama! Nemám teraz na to náladu... Nezobrali ma do roboty! Nemáš nejaké peniaze? Musím zapiť smútok. Tie prašiny! Nikde ma nechcú!“
Bolestne si vzdychla, útrpne pozrela na syna a vytiahla z kabelky starostlivo poskladanú bankovku.
Synovi sa rozžiarili oči: „Ale veď to bude aj na celú fľašu! Poďme hneď do obchodu!
Domov kráčali spolu. Mama v sieťke niesla pollitrovku borovičky.“
1. júna, 20.00 až 21.00 hod.
„Poď sem! Počuješ? Poď sem!“ Ten krik počul tak, akoby medzi ich a susedným bytom stena ani neexistovala. Ako niekto dokáže tak vrieskať? Neuvedomuje si, že v dome bývajú aj iní ľudia? Ľudia, ktorí si po celodennej šichte a nervákoch zaslúžia pokoj a odpočinok?
A zase ten krik! A k tomu buchot, akoby prevracali skrine a zhadzovali ich na zem. Vytušil, že ten vresk a buchot budú mať opäť na svedomí synovia susedky. Klbčili sa takmer večne. Zvlášť, keď si vypili. Ich matku ľutoval. Počul, že keď sa snaží zakročiť, dostane sa bitky aj jej. Keď ju niekoľkokrát videl s modrinami, bol presvedčený, že na tých rečiach skutočne niečo bude. Počul aj to, že na synov párkrát zavolala policajtov, ale hneď na to žalobu stiahla a išla za nich orodovať, akí sú to dobrí chlapci, že oni za nič nemôžu, bola to náhoda, že spadla, atď.
Po prvých výkrikoch a buchote vybehol na chodbu. Dvere od susedného bytu boli zavreté. Mal sto chutí na ne zabúchať, ale potom si to rozmyslel. Čo ak sa do neho pustia dvaja opití chasníci? Jasné, že by sa im to len tak ľahko neprepieklo, ale nie je nič príjemné chodiť s modrinami, alebo nebodaj s rukou v sadre.
Krik a buchot neprestával. Počul ho, aj keď si pustil nahlas televízor. Až okolo deviatej večer konečne všetko utíchlo.
Vydýchol si a povedal pre seba: „Tí sa buď domlátili na smrť, alebo im došla para! Ale na najbližšej schôdzi nájomníkov toto pripomeniem!“
2. júna 13.00 až 14.00 hod.
„Už aj vstaňte a vypadnite odtiaľto! Počujete? Vstávať a vypadnúť! Tu nie je nocľaháreň!“
Mala pocit, že ten chlap je horší ako otrava na potkany. Jeden z tých, ktorí sú nevyhoditeľní. Takmer od rána otravoval hostí, aby mu zaplatili pivo. Potom si objednal cigarety, pivo a poldeci. Keby to pýtal od nej, už by si s ním dajako poradila. Ale kolega, čašník, mu objednávku priniesol. Samozrejme, že keď prišlo na platenie, zistili, že nemá pri sebe ani päť korún! Zavolala na neho policajtov. Vyšikovali ho von.
Neprešla ani hodinka, už sa zase motal okolo stolov, prisadával si k hosťom a žobronil pivo. Vyhodila ho. A teraz jej prišli oznámiť, že niekto leží vo vstupnej hale pod schodmi a spí. Tušenie sa ukázalo ako pravdivé. Bol to naozaj on. Chrápal si tam ako vo vlastnej posteli.
„Okamžite vypadnite, lebo zase zavolám policajtov!“
Chlap sa pomrvil a otvoril krvou podliate oči. Čosi si šomral.
„Koľkokrát to mám opakovať? Vypadnite!“
Posadil sa a pokúšal sa postaviť na nohy. Smrdelo z neho ako zo zle vypláchnutého suda. S hnusom sa odvrátila.
„No! No! No! Aká prísna... Veď už idem... Idem...“ Tackal sa k východu.
2. júna 14.00 až 14.30 hod.
„Nerob svojej matke hanbu a choď radšej spať domov!“ Mladého muža, ktorému to hovoril, dobre poznal. Nie raz musel proti nemu zakročovať. Poznal aj históriu s jeho matkou a jeho bratom. Najradšej by si to s ním vybavil ináč. Po chlapsky. Ale čo môže robiť, keď aj policajt má svojím spôsobom zviazané ruky? Už počul od kolegu, že muža dopoludnia museli vyviesť z kaviarne, kde obťažoval hostí a nemal za útratu. Ale to je maximálne priestupok. Teraz, popoludní, ho zbadal spať na lavičke, priamo v centre mesta. Jeho matky mu skutočne bolo ľúto. Chudina starenka...
Chvíľu trvalo, kým sa ten na lavičke ako-tak zorientoval v čase, priestore a spoznal, kto ho budí.
„Aha, tak ste ma prišli zavrieť...“
„Nie! Aspoň zatiaľ nie, ale choď sa radšej vyspať domov!“
„Ale ja chcem, aby ste ma zavreli! Zavrite ma, lebo sa obesím! Alebo vyskočím z okna! Pre mňa už nemá cenu žiť! Ja som zabil!“
„A kohože si zabil?“
Nebolo to po prvý raz, čo v opitosti vykrikoval, že toho a toho zabil, toho a toho zbil, to a to ukradol. A vždy, keď to začali preverovať, zistili, že si vymýšľal.
„Ja... Zabil som mamu... Svoju mamu...“
Nedokončil vetu. Rozplakal sa. Nikdy predtým, keď si niečo vymýšľal, sa nerozplakal. To sa stalo po prvý raz!
„O tom mi musíš povedať!“
„Brat je v nemocnici. Ráno som vstal, pozerám sa...“ – zase sa rozfňukal.
„Prestaň nariekať a povedz, čo sa stalo!“
„Pozerám sa a mama v kuchyni, celá zakrvavená! Mŕtva! Dvere zamknuté! Zvnútra! To som ju mohol len ja! Zabil som si mamu! Zavrite ma, lebo sa zabijem!“
Stále mu neveril. Pre každý prípad zavolal kolegu a išiel sa pozrieť do ich bytu. Potom mu uveril. Zistil, že tentoraz neklamal.
Na záver
Priznával sa. Ale na to, čo sa stalo, sa vôbec nepamätal. Možno len dedukovať, že vypil kúpenú borovičku a mama mu znovu vyčítala, že príliš pije a nikde nepracuje. To ho v opojení popudilo a...
Jeho mama skutočne nemala ľahkú smrť. Ubil ju. Hlavu jej otĺkal o dosku na kuchynskej linke, pravdepodobne ju aj podupal.
Len podľa susedovej výpovede možno usudzovať, že ju bil približne hodinu. Kým asi o deviatej večer nevydýchla naposledy.
Za vraždu spáchanú obzvlášť surovým spôsobom si od súdu odnášal trinásť rokov za mrežami.
RADO VRBOVSKÝ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. Neprekonaný VAM systém, ktorý zabráni krádeži vášho auta
  2. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  3. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  4. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  5. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  6. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  7. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  8. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  9. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  10. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 062
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 889
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 18 473
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 111
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 073
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 758
  7. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 7 430
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 339
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 313
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 166
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Mobilné odberové miesto pri Kine Moskva.

Niekde sa objednávalo, niekde si bolo treba vystať rad.

16 h
Ľuboš Thomka (s loptou) stratil na víťaza len osem bodov.

Vo aktuálnej zostave jedenástky TFZ je sedem mien z vlaňajška. Najstarší laureát má 42 rokov a najmladší dvadsaťjeden. Ako sa stalo v poslednom období pravidlom, na zozname dominujú tridsiatnici. Víťaza tohtoročného hodnotenia dal na svoj hlasovací lístok každý klub prvej triedy.

16 h
Ivan Kocan, primár pľúcnej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine.

Novinku z Univerzitnej nemocnice v Martine v pilotnej fáze vyskúšalo sedem pacientov.

20 h
Ilustračná foto.

Prednosta Okresného úradu v Martine Vladimír Polakovič tvrdí, že percento infekčnosti v rámci okresu sa nedá určiť na základe čiastkových výsledkov.

26. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

26. jan

Pokiaľ ste nezvestné deti videli, kontaktujte políciu.

18 h

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

23 h

Poradia sa od včera zmenili.

11 h

Už ste čítali?