Anketa, ktorá bola donedávna celoturčianskou záležitosťou, aspoň čo sa týka ocenených športovcov, sa zúžila výlučne na „martinskú záležitosť.“ Ocenení boli športovci, ktorí reprezentujú martinské kluby. Už po minulé roky sa viacerí nechali počuť, že nie je logické, aby mesto v jeho vlastnej réžii „vyrábalo“ galériu športovcov roka za celý turčiansky región.
Po rokoch, keď sme sa na vyhlásení stretali s plejádou športovcov z celého Turca, tentoraz pódium patrilo ozaj iba tým, ktorí obliekajú martinské dresy a šíria tak dobré meno jeho metropoly.
Inovácia ankety znamenala aj jej presun do divadelného prostredia. Aj v časoch, keď stále športu ruže nekvitnú, a už vôbec nie bez polievania (najviac peniazmi), komisia mala z čoho vyberať. Ponúkalo sa jej viacero možností a alternatív. Vo výbere sa nakoniec ocitli dvaja hokejisti – ktorí by si to boli zaslúžili už aj včaššie, pravda pred rokmi martinskí odchovanci Beran s Törökom obliekali dresy mužstiev za chotármi mesta a regiónu. Tí, čo vyberali, určite nemohli zabudnúť na Luciu Klocovú, ktorá opäť reprezentuje martinský klub vo svete. A skvele. Aj ďalší športovci v desiatke najúspešnejších už roky patria medzi elitu nielen na Slovensku, ale čosi o nich vedia aj za hranicami. Cyklisti Chlebo, Janovjak navyše dokazujú, že túžbe víťaziť, nemôže zabrániť ani telesné postihnutie. Stálicami v ankete sú letec Kožár a rádioorientačná bežkyňa Šimečková. Športová verejnosť dobre pozná aj naturálneho kulturistu Kosorinskeho, letného biatlonistu Cienika a juniorského reprezentanta Slovenska v hádzanej Kuchárika. Medzi hodnotenými kolektívmi bol ozaj pretlak. Nakoniec na stupeň víťazov „vpochodovali“ extraligoví hokejisti MHC, há-
dzanári a tiež hokejbalisti Izoglobalu. Na pomyslený trón sa nezmestili deväťnásobné majsterky Slovenska v hokeji.
Určite sa aj po tomto vyhlasovaní výsledkov ankety, tak ako to bolo vždy, bude rozoberať, prečo ten a nie iný. Výber bol, je a vždy bude subjektívnou záležitosťou. Môže a má to okresať, a tak to bolo aj teraz, komisia športu pri mestskom zastupiteľstve v Martine. Výsledok i tejto ankety bol teda kolektívnym dielom a konsenzom jej členov.
Zúžená anketa určite prinesie tiež viac názorov a porovnávaní
s minulosťou. Možno súhlasiť s tými, ktorí tvrdia, že vôbec nie je zlé, že metropola Turca má „opuncovaných“ svojich najlepších športovcov, ale rovnako jedným dychom treba dodať, že nám chýba (bude chýbať?) anketa najúspešnejších turčianskych športovcov. S tým by sme sa Turčania veru nemali uspokojiť. Určite treba porozmýšľať ako na to. Vôbec by nebolo dobré, keby sa turčiansky šport uspokojil s tým, že sa týmto vcelku logickým rozhodnutím mesta Martin dostal do autu. (JK)