Prekvapujúco veľa záujemcov prišlo na nedávnu martinskú prednášku doktora Igora Bukovského s lákavým názvom Raňajkujem rád.
Užitočný, informáciami nasýtený, charizmatickou osobnosťou prednášajúceho odľahčený podvečer spoločne zorganizovali kancelária Zdravé mesto, Občianske združenie Život a zdravie. Na predvíkendové stretnutie poslúžila veľká zasadacia sieň Mestského úradu Martin. V sále boli pripravené ako ochutnávka jedlá zdravej výživy. Na prednášku rešpektovaného a uznávaného odborníka nadväzujú martinské kurzy varenia jedál pre dobrú chuť, no najmä pre zdravého človeka.
Plagáty s doktorom Bukovským „lákali“ v Martine na vašu prednášku sympatickým sloganom Raňajkujem rád. Naozaj? Čo a prečo a kedy to stíhate?
- Bez raňajok sa nepohnem z domu! Moje klasické raňajky v tomto období sú zmes zapekaných ovsených vločiek s čerstvými posekanými orechmi, ovsenými otrubami, sušeným ovocím, mletými ľanovými semenami, nejakým mrazeným ovocím a nejakým surovým ovocím. Celé to zmiešam s nízkotučným jogurtom alebo so sójovým mliekom a je to poriadna porcia! Vstávam tak, aby som si to stihol zmiešať a zjesť – a to celé sa dá stihnúť asi za 12 minút.
Ľudí v sále ste presvedčili. Povedzte aj čitateľom, prečo je to také dôležité, každodenne za rána sa najesť a občas o dobrých raňajkách aj sympaticky prednášať...
- Raňajky sú predsa hlavným denným jedlom! Ľudia, ktorí neraňajkujú alebo raňajkujú zle, majú nižšiu mentálnu výkonnosť a deti dostávajú v škole horšie známky a menej sa naučia. Navyše: ľudia, ktorí raňajkujú pravidelne a kvalitne, majú menej často žlčníkové kamene a ľudia, ktorí neraňajkujú, sa dojedajú a prejedajú večer a sú tučnejší.
V zasadacej sále mestského úradu bolo ľudí neúrekom. Myslíte, že prišli preto, najmä preto, lebo ste pre nich populárny rodák alebo známa a vážená osobnosť - rešpektovaný odborník na otázky zdravého životného štýlu?
- Bol som dojatý až zaskočený: v sále pre 220 ľudí nás bolo spolu skoro 400. Ľudia sedeli na schodoch, stáli vo dverách... Bolo to pre mňa také silné, že mi chvíľu trvalo sa z toho dojatia a zodpovednosti uvoľniť.
Martin určite nie je pre vás prvé ani jediné miesto, kde vás záujemcovia mohli počúvať. Aké skúsenosti máte so spätnou väzbou od vašich poslucháčov, o čo sa zaujímajú ľudia najviac?
- Niekedy až nečakane rôznorodé. Aj v Martine prišli v osobných diskusiách po prednáške na rad otázky, na ktoré musím niekedy povedať aj to nepríjemné, ale pravdivé: Neviem.
Slovenská ľudová múdrosť hovorí, že láska ide cez žalúdok. Podľa toho, koľko sa u nás je, malo by byť medzi ľuďmi tohto citu dosť. Tak, ako je to podľa vás?
- Ak ide láska naozaj cez žalúdok, tak zvyčajne končí v nemocnici. Leží tam v prepotenom pyžame, ťažko dýcha a je odkázaná na množstvo liekov a sem-tam aj dramatickú operáciu. Jedlo môže byť pôžitkom, ale je najvyšší čas, aby sme sa začali učiť jesť kvalitne a chutne a prestali jesť veľa. Pomôcť by tomu mohla aj moja najnovšia kniha Hneď to bude, ktorá obsahuje vyše 150 receptov na rýchle, ale zdravé a chutné jedlá. Často počujem od ľudí vetu: Chcete mi zobrať jedinú radosť zo života? Vtedy si hovorím: To musí byť veľmi smutný život, ak je jedlo vašou jedinou životnou radosťou...
Prišli ste do Martina prednášať vari po siedmich rokoch. Akú farbu, vôňu a chuť majú vaše návraty takpovediac stále domov? (okrem rodiny a prednáškovej povinnosti...)
- Vôňu nostalgických spomienok na plávanie, školu a lásky, farbu nových stretnutí a chuť chuti do života. Tentoraz to bol úplne mimoriadny víkend, pretože okrem tej prednášky, ktorú perfektne zorganizovala pani Móricová z mestského úradu, som sa po 12 rokoch stretol s oboma mojimi plaveckými trénermi. Čakali sme na to tak dlho! Gustáv Konečný síce stále žije a pôsobí v Martine, ale náš vtedajší hlavný tréner Jiří Mikoláš pôsobil donedávna celých 12 rokov na Novom Zélande. Tiež sa už nedalo ísť ďalej, však?! Bolo krásne a príjemné spomínať a rozprávať sa a znovu sa objavovať... A zistiť, že sme síce o niečo starší a o niečo pomalší, ale že sme to stále my. Pre mňa sú všetky takéto stretnutia s rodinou, priateľmi, kamarátmi aj spolužiakmi vzácne a dôležité – sú súčasťou toho, čo tvorí moju identitu.
Máte v Martine svoje tajné zákutia?
- Jasné, že mám. Sú miesta, kam teraz chodím rád so psom a sú aj miesta, na ktorých by som chcel znovu stáť, ale už by som vedel, čo mám urobiť.
VLASTA KUNOVSKÁ