Učarovala mu Plickova kniha

Tento Tepličan sa fotografiou začal zaoberať v šesťdesiatych rokoch minulého storočia ako študent Vysokej školy technickej v Bratislave. Ale k fotografovaniu sa dostal vďaka tomu, že jeho otec vlastnil fotoaparát z tridsiatych rokov minulého storočia a ten mu učaroval.
„Zaujali ma diela známych fotografov, ako bol Cartier Bresson, skupina fotografov pracujúcich pre časopis Life, Karol Kállay, Karol Hájek, samozrejme Karel Plicka, ktorého kniha plná fotografií bola pravdepodobne prvá, ktorú som ako chlapec prelistoval. V Bratislave existovali v šesťdesiatych rokoch minulého storočia fotokrúžky a slávna bratislavská fototribúna, kde som sa zoznámil s princípmi, tvorbou a kompozíciou obrazu. Popri svojom zamestnaní som potom bral fotografiu ako koníček na vyváženie projekčnej práce, ktorej som sa profesionálne venoval. Mám rád prírodu, hru svetla a tieňa, preto ma zaujímajú aj fotografie krajiny. Po deväťdesiatych rokoch, keď zlacnela farebná fotografia, som začal robiť farebné portréty,“ povedal nám Gustáv Hegedűš.
V Galandovom dome je retrospektíva jeho fotografií od šesťdesiatych rokov minulého storočia do roku 1993, odkedy čiernobielu fotografiu vystriedali farebné reportážne portréty. Pätnásť obrázkov turčianskej krajiny symbolicky ukazuje, že cesta Gustáva Hegedűša po štyridsiatich rokoch, ktoré prežil mimo Turca, sa opäť končí v Turčianskych Tepliciach. Zavŕšil sa tak tvorivý i životný oblúk človeka, pre ktorého inšpiráciou sa stal aj obdivovateľ Turca - Karel Plicka. ⋌(GG)