Katarína Vandlíková, riaditeľka Turčianskej knižnice v Martine
Ak si niekto nezainteresovaný predstaví prácu v knižnici, určite mu napadne, že pracovníci knižnice môžu celý ceň čítať a ešte sú za to platení. Bolo by to fajn, no realita je iná. Úlohou knižničných pracovníkov je postarať sa najmä o to, aby sa čitatelia ku knihám i k informáciám dostali.
Čítanie je základným predpokladom plnenia mojich bežných povinností, no krásnu literatúru, podobne ako každý iný smrteľník, čítam vo svojom voľnom čase. Mám problém v množstve súčasnej knižnej produkcie vybrať si tú pravú knihu. Keď sa dostanem ku knihe, vždy sa snažím do nej aspoň nazrieť. A poviem si, že ju neskôr prečítam. No potom prejde čas a prídu iné dobré knihy a nakoniec môj výber kníh závisí od náhody a momentálnej nálady. Nemám vyhranený literárny žáner, ktorý čítam. Keď vezmem knihu do rúk, hľadám v nej či ma osloví, či pri nej dokážem zabudnúť na každodenné problémy, či ma niečím obohatí. Takto ma v posledných dňoch upútala poviedková kniha martinského autora, dlhoročného spolupracovníka Turčianskej knižnice v Martine Petra Mišáka pod názvom Pointa smrť. Bola som na ňu zvlášť zvedavá už preto, že autora osobne poznám. Zaujala ma od prvých riadkov a napriek tomu, že jej téma bola vážna, podarilo sa mi pri nej oddýchnuť a stala sa mi námetom na premýšľanie. ⋌(ECH)