Priekopnícke športové kluby začali vznikať okolo roku 1858, pričom lyže sa využívali skôr na turistiku, skákanie a behanie. Zjazdové lyžovanie v podobe, v akej ho poznáme dnes, ešte neexistovalo. Za zakladateľa pretekárskeho zjazdového lyžovania v Turci môžeme označiť Karola Kerna, ktorý prišiel do Martina z Tatier v roku 1937. Zjazdové lyžovanie v Turci bolo vždy založené na dobrovoľnosti, obetavosti a láske ľudí k tomuto krásnemu zimnému športu.
Výsledky, ktoré doteraz dosiahli turčianski lyžiari, či už to boli jednotlivci alebo družstvá, boli hodnotené vždy pozitívne tak na Slovensku, ako aj v zahraničí. Turčianske lyžovanie tvorili hlavne kluby z Martina, Vrútok, Turian, zo Sučian a z Turčianskych Teplíc. Hlavným tréningovým strediskom turčianskych lyžiarov sa aj vďaka dobrým materiálnym a snehovým podmienkam stali Martinské hole. Práve v tomto stredisku pôsobil Martinský lyžiarsky klub, ktorý sa na dlhé roky stal nositeľom kvality zjazdového lyžovania v Turci. Asi najznámejšími reprezentantmi turčianskeho lyžovania sú úspešní lyžiari posledných rokov – Janka Štaffenová, Mária Kvopková a Ivan Heimschild, ktorí dlhodobo obliekali aj reprezentačné kombinézy. No na prelome tisícročí sa martinský klub dostal do veľkej krízy. Preto nastal rozkol vnútri hnutia, lyžiarsky klub prišiel o svoj majetok a rozpadol sa. Všetko dobré bolo razom zabudnuté, prerušila sa dlhoročná tradícia pretekárskeho lyžovania. Mnohým obetavým ľuďom, ktorí venovali rozvoju turčianskeho lyžovania a Martinských holí svoju energiu, voľný čas a veľkou mierou sa zaslúžili o jeho dobré meno, zostalo v srdciach veľké prázdno a pocit, že opäť raz zvíťazila chamtivosť nad vierou vo spravodlivosť. V poslednom období sa vďaka bohatej tradícií a nadšeniu ľudí začalo lyžovaniu v Turci opäť blýskať na lepšie časy. Nová generácia detí a neutíchajúci entuziazmus ich rodičov a trénerov spôsobil obrodenie pretekárskeho lyžovania, samo-zrejme v nových podmienkach a novej kvalite.
O histórii lyžovania v Turci je spracovaná kniha s názvom Z dejín zjazdového lyžovania v Turci 1900 – 1975 a jej autorom je Ľubomír Bernát. Spomínané dielko vzniklo koncom roku 2003 pri príležitosti otvorenia výstavy o histórii turčianskeho lyžovania, ktorá bola inštalovaná v martin-skom múzeu Andreja Kmeťa. Medzičasom však musela byť prevezená do Kremnice a priaznivcom bielych svahov nezostáva nič iné len veriť, že sa nájdu vhodné priestory a expozícia sa vráti do Martina.
PRIEKOPNÍCI TURČIANSKEHO LYŽOVANIA
Medzi priekopníkov lyžova-nia v Tuci bezpochyby patria M. Kmeť, K. Koza, M. Kamenár, V. Matej, V. Mišík, A. Reichel, M. Vydra, O. Paulovič, L. Bada, M. Macula, F. Barabáš, O. Kostolná, Makovník, Siakeľ, Litvaj, z novšej generácie sú to hlavne tréneri V. Bágel, , M. Bobuľa, F. Bízik, J. Horička, Ľ. Kusý, J. Hlavaj, B. Mažgút – reprezentačný tréner paraolympionikov, M. Bobrovský, R. Mažgút, M. Pokrievka a ďalší.
Medzi pretekárov, ktorí preslávili lyžovanie v Turci, patria J. Chalúpka, M. Gašpar, R. Palfy, S. Móric, H. Sýkorová, Makovníková, V. Bukvajová, T. Gallová, D. Černák, J. Makovník, D. Hruška, H. Kostolná, M. Midžiak, Ľ. Bernát, I. Kotala, Ľ. Kováč, M. Markovič, P. Hlavaj, J. Hlavaj, L. Bada, V. Šrobár, J. Šrobár, M. Štrbík, K. Pavlovičová, V. Bágelová, K. Kamenárová, D. Kurek, M. Bobrovský – viacnásobný majster ČSSR, J. Šubjak, E. Sýkorová, P. Urban, Ľ. Kusý, J. Krajčovič, V. Urban, P. Kotlár, E. Paulíniová, J. Miklošová – viacnásobná majsterka SR, B. Bízik, R. Mažgút, B. Mažgút, V. Hlavaj, Z. Kvopková, J. Hlavajová, J. Gregorová, Ľ. Paulíni, M. Adamec, J. Pisarovičová, J. Panáková, V. Cedzo, P. Husár a mnoho ďalších.
Ospravedlňujeme sa všetkým, ktorých sme nemenovali a ktorí si zaslúžili byť v tomto menoslove spomenutí.