Bezprostredne po zápase zavládlo v kabíne domáceho tímu hrobové ticho, nikomu nebolo do reči, slová sa po trpkej porážke hľadali veľmi ťažko. Hráči si uvedomovali, že v piatom súboji prepásli šancu rozhodnúť dramatickú sériu vo svoj prospech.
„Zápas sme mali vo vlastných rukách, viedli sme trojgólovým rozdielom. Potom akoby sme si mysleli, že je rozhodnuté a poľavili sme v koncentrácii. Súper potrestal naše hrubé individuálne chyby, ktoré nakoniec rozhodli o tom, že sme v tomto súboji prehrali,“ analyzoval nepochopiteľný výpadok center tretieho útoku Ivan Koložváry.
Martinčania nevyužili druhý mečbal, psychická výhoda sa presunula na stranu Trenčanov, ktorí doslova utiekli hrobárovi z lopaty. „Uvidíme čo tento zápas s nami urobí. S prehrou sa ale musíme chlapsky vyrovnať a zdvihnúť hlavy. Play off je také, hrá sa dovtedy, kým nie je koniec. Stále vedieme na zápasy 3:2, z nášho pohľadu nie je nič stratené,“ dvíhal v sobotu večer optimizmus kapitán Michal Beran.
Po nepríjemnom zranení sa do rozbehnutej série vrátil Lukáš Havel, na zápas nastúpil so špeciálnou ortézou privezenou z Nemecka. „Hralo sa mi celkom dobre, rameno ako tak držalo, dával som si naň pozor. Prehra nás všetkých mrzí, pretože v zápase sme boli dlho lepší, ale nakoniec sme ho hlúpo pustili. Musíme sa predovšetkým pozbierať psychicky a poučiť sa z toho, čo sa stalo. Verím, že jeden z dvoch potenciálnych stretnutí vyhráme a postúpime ďalej. Nepríjemná prehra bolela aj obrancu Miroslava Vantrobu, strelca druhého martinského gólu. „Už sme ich mali, ale nepochopiteľne sme ich vlastným pričinením vrátili do zápasu. Je to škoda, boli sme blízko postupu a takto sme to pokazili. Potrebujeme sa z tohto šoku vyspať a s čistou hlavou sa pripraviť na ďalšie súboje.“
Kormidelník Dukly Antonín Stavjaňa po tretej prehre v sérii poslal na miesto skúseného Miroslava Hálu do brány mladučkého, iba 20-ročného Vladimíra Kováča. Tento ťah mu vyšiel dokonale, talentovaný gólman sa trénerovi za dôveru odvďačil perfektnými výkonmi. „Môj príchod do brány bol asi poslednou slamkou, ktorej sme sa mohli chytiť. Potrebovali sme niečo zmeniť, od niečoho nového sa odraziť. Vyšlo to a som tomu rád. Chalani mi veľmi pomáhajú, ich dôvera mi dodáva sebavedomie,“ tešil sa vysmiaty Vladimír Kováč, ktorý po tom čo Martinčania strelili štvrtý gól zachoval chladnú hlavu a zlikvidoval najmenej tri čisté šance domáceho tímu. „Úprimne poviem, že keď sme po štvrtýkrát inkasovali, tak som si v prvom momente myslel, že je to v háji. Chalani prišli za mnou a povedali mi, Vlado ty nás ešte podržíš a my to otočíme. Povedal som si, že keď oni tomu veria, tak aj ja tomu musím veriť. Podarilo sa, dokázali sme, že sa aj v kritických situáciách vieme zomknúť,“ netajila spokojnosť opora Dukly, ktorá zlikvidovala 40 striel domácich a aj všetky ich samostatné nájazdy. „Trestné sú lotériou, ale veril som si, tušil som, že v nich uspejeme,“ dodal šťastný Vladimír Kováč. (KP)