Návrat mu uľahčila chuť do hokeja

V play off si 30-ročný český legionár počína viac ako dobre, postupne sa zaradil k oporám martinského tímu. Návrat skúseného obrancu vyzeral no oko jednoducho, ale určite to tak nebolo.
„Mal som obavy najmä z toho, či ma bude rameno poslúchať. Musím povedať, že zatiaľ to nie je úplne stopercentné, teda také, aké to bolo predtým. Už v prvých zápasoch som si otestoval koľko rameno znesie. Môžem povedať, že znesie viac keď rozdávam, horšie je to vtedy, keď do mňa niekto narazí v súboji, ktorý neočakávam,“ rozhovoril sa Jiří Polák, ktorému návrat na ľad uľahčila aj veľká chuť do hokeja. „Veľmi mi chýbal, ale aj chalani, s ktorými tvoríme výbornú partiu.“
Martinčania v prvom súboji v Trenčíne museli po zvláštnych verdiktoch rozhodcov a agresívnej hre vojakov často v zložení jednotlivých pätiek improvizovať, najmä obrancovia, ktorí zostali trénerovi Spišiakovi k dispozícii akoby ani neschádzali z ľadu. Napriek tomu hokejisti z Turca výborne rozohraný zápas dokázali doviesť do víťazného konca. „Samozrejme, že som rád, že sme to zvládli, ale stratili sme veľmi veľa síl, čo sa prejavilo najmä na začiatku druhého trenčianskeho súboja. Boli sme radi, že sme tlak domácich relatívne ustáli, veď sme prehrávali len 1:0, čo nám dávalo šancu na zvrat,“ uvažuje Jiří Polák. „Škoda, že to nevyšlo, inkasovaný gól 15 sekúnd pred koncom riadneho hracieho času rozhodol o všetkom.“
Každopádne domov sa Martinčania vracali so vztýčenou hlavou, z horúceho trenčianskeho ľadu si odniesli jedno cenné víťazstvo. „Tretí súboj bol veľmi dôležitý a som rád, že sme ho aj napriek tomu zvládli. Museli sme bojovať nie-len s trenčianskymi divákmi a hráčmi, ale aj s ďalšími faktormi, ktoré nám nepriali,“ netajil vo štvrtok večer spokojnosť s vývojom štvrťfinálovej série Jiří Polák. (KP)