Americký kultúrny atašé: Do Martina sa chcem ešte vrátiť

ľvyslanectva Edward Kemp. Na prekvapenie mnohých – po slovensky.

Kde ste sa tak dobre naučili po slovensky?
- Na Slovensku sme s rodinou rok a pol. Predtým sme túto krajinu veľmi nepoznali. Keďže som vedel, že sem prídem ako diplomat, učil som sa vo Washingtone slovenčinu. Bola pre mňa dosť ťažká, ale zároveň aj trošku blízka, keďže som kedysi žil niekoľko mesiacov v Moskve a učil sa ruštinu.

Čo vás najviac prekvapilo po príchode na Slovensko?
- Vysoká úroveň umenia. Som hudobník a hrám na klavír. Z populárnej hudby síce nepoznám žiadneho interpreta, zato klasikov áno. Páči sa mi džez. Poznám Petra Lipu s Matúšom Jakabčičom, s ktorými sme niekoľkokrát spolupracovali, keď prišla na Slovensko hosťovať džezová skupina z New Yorku.

Ako si zvykli vaše deti?
- Mám dvoch synov – 16-ročného tínedžera, druhý má 12 rokov. Študujú na medzinárodnej škole v Bratislave a toto mesto milujú, pretože im poskytuje voľnosť a slobodu. Myslím si, že Amerika im nechýba. Starší syn študoval minulý rok v Missouri, čo mu bolo zážitkom, ale myslím si, že je preňho krajšie a lepšie byť s rodinou v Bratislave.

Chutí vám slovenská kuchyňa?
- Obľúbil som si ju, i keď vaše jedlá veľmi nepoznám. Iba ak halušky. Mojím obľúbeným jedlom, hoci nie slovenským, sú však francúzske zemiaky (smiech). Americké hamburgery mi vôbec nechýbajú a asi by som tie pravé na Slovensku nenašiel. Možno tak v McDonald´s. Tam moji synovia chodia radi.

Obľúbili ste si na Slovensku nejaké miesta?
- Mám rád niekoľko miest. Napríklad Košice, ktoré sú pre mňa zaujímavé a úplne iné ako Bratislava. A páči sa mi aj Martin, kde som už raz bol. Musím sa sem však ešte vrátiť s rodinou, lebo je to pôvabné miesto. Myslím, že mojich synov zaujme priateľstvo slovenských žiakov s americkými, ktoré rozvíjajú v Biblickej škole. Mám však málo času na cestovanie. Bývam na Kolibe, čo je blízko do hory, kam so psom chodíme na prechádzky.
Aký dojem na vás urobili Slováci?
- To je ťažká otázka... Všade sú iní. Myslím, že Slováci sú veľmi otvorení ľudia, srdeční, pohos-tinní a najmä mimo Bratislavy. Mám dojem, že je to normálne. Vo väčšom meste sú ľudia viac rezervovaní, preto som rád, ak môžem navštíviť aj iné časti Slovenska. V nich väčšinou nachá-dzam prívetivejších a milých ľudí.

Slováci žijú hokejovým ošiaľom. Fandíte hokeju?
- Nie, hoci hokej som v mladosti hral. Radšej si chodím zabehať.
MIROSLAVA DÍREROVÁ