nou zmienkou o meste Martin.
Kostol bol zasvätený svätému Martinovi, po ktorom dostala meno celá obec rodiaca sa okolo neho. V roku 1315 daroval magister Donč martinskej fare pozemky, na ktorých vyrástla farská obec Riadok. Tá sa neskôr stala súčasťou mesta a tvorila storočia jednu ulicu, ktorú lemovali po oboch stranách staré nízke domčeky. V takejto podobe existovala ešte v 19. storočí. Ulica Riadok sa zachovala doposiaľ, no na jej mieste z jednej strany je Námestie SNP a z druhej stojí mestská tržnica, ktorú od kostola oddeľuje hlavná cesta. Do 19. storočia sa do mesta vstupovalo cez dnešnú Kollárovu ulicu, ktorá viedla k Riadku. Vo svätyni kostola sa nachádzajú fresky zo začiatku 14. storočia, ku ktorým počas stáročí pribúdali ďalšie. Medzi nimi sú aj obrazy od Martina Benku, Fraňa Štefunku a niektoré návrhy vitráží pochá-dzajú od súčasného martinského akademického maliara Ladislava Záborského. Jeho syn Vladimír Záborský zas navrhol nový oltár.
Kostol spolu s mestom v minulých storočiach niekoľkokrát vyhorel, preto počas opráv nadobúdal nové podoby. V roku 1901 napríklad stratil štyri vežičky, ostala iba jedna plechová veža. Hoci je kostol sv. Martina katolícky, v čase reformácie sa striedavo stával stánkom aj pre evanjelikov. Definitívne bol vrátený katolíkom až v roku 1780. O štyri roky neskôr si evanjelici postavili vlastný kostol, ktorý smel stáť vtedy mimo mesta... V kostole je niekoľko náhrobkov. Najstarší patrí Františkovi Révaiovi, tur-čianskemu županovi, ktorý zomrel v roku 1553. Odpočíva tu aj jeho vnuk Peter Révai, strážca kráľovskej koruny. Taktiež tu leží Gašpar Korbeľ, martinský mešťan, ktorého zabili cisárski vojaci v roku 1644. Okolo kostola sa rozprestieral cintorín, na ktorý sa dávali pochovávať aj evanjelici. Ku kostolu patrí aj zvonica so štyrmi zvonmi z roku 1754. MIROSLAVA DÍREROVÁ