Milan Šišmiš
Genealóg v Slovenskej národnej knižnici.
Vek: Vnímam to tak, že sme starí miliardy rokov, že sme tu od počiatku vesmíru, že sme vlastne veční. Ale inak mám asi 40.
Pracovné zaradenie: pracujem v Slovenskej národnej knižnici, venujem sa genealógii (tým, čo sa pýtajú, radím, ako hľadať predkov), redakčnej, vydavateľskej, organizačnej práci.
Rodné mesto: Bánovce nad Bebravou (lebo tam to mala moja mama v danej chvíli najbližšie), ale vyrastal som v Trenčíne.
Bydlisko: Martin
Stav: ženatý
Deti: dve
Vzdelanie: gymnázium v Trenčíne, potom história na FFUK v Bratislave, za mnohé však ďakujem rodičom, starým i novým kolegom a priateľom.
Ako dieťa som chcel byť: námorníkom.
Znamenie: silvestrovský Ko-zorožec
Záľuby: ľudia, hory, fotky, joga, joga...
Sen sa mi splnil, keď: sa nám s kolegami podarilo založiť Slovenskú genealogicko-heraldickú spoločnosť a tiež, keď som sa dostal do USA a Kanady.
Najväčší životný úspech: pevné rozhodnutie zostať do konca života vegetariánom.
Najpozitívnejší zážitok: zázračná cesta autobusom s jogovými priateľmi do Indie, tiež zistenie, že po hádkach človek nemusí cítiť horkosť či nenávisť.
Najnegatívnejší zážitok: keď mi sesternica povedala, že darčeky nenosí Ježiško. Dnes viem, že nosí.
Najradšej mám: kičrí a keď sa ľudia úprimne radujú, keď sa smejú a pomáhajú si.
Neznášam: tomuto výrazu sa vyhýbam – aj nepríjemné veci sú na niečo dobré.
Mojím najobľúbenejším kútom v Turci je: Slovenská národná knižnica a inak všetky kúty. V posledných týždňoch ma fascinoval pohľad na zasnežený Lysec od Zátučia. Ten kopec v diaľke bol taký nádherný, čistý, vznešený, povedal by som až posvätný...
Za svoj najväčší klad po važujem: mám veľa kladov, ťažko sa vyberá
Mojou najväčšou chybou je: rád by som bol normálny, no nie vždy to tak funguje (veď to poznáte...)
Moja obľúbená veta: Všetko dobré. Sú však aj iné. Včera ma napríklad zaujala táto – Keď princ Ráma (z eposu Rámajána) po dlhom boji zabil jedného zo svojich nepriateľov, všetci sa radovali. On však zosmutnel a keď sa ho spýtali, prečo, povedal: „Kumbakarna bol vynikajúcim bojovníkom, bojoval statočne. Je mi ľúto, že som ho nemohol spoznať ako priateľa.“
Ľudia ma poznajú ako človeka: introvertného a ostýchavého.
Čo o mne ľudia nevedia a mali by: že si vážim pána Silaja, ktorý každú jar opravuje pumpu v našej záhradke, a mnohých ďalších vzácnych ľudí, ktorí tu žijú medzi nami. Teším sa z toho, že sú. (MD)