Článok pokračuje pod video reklamou
Zacítil pach formalínu a naplo ho. Vtedy pocítil bolesť brucha. Spomenul si, že ho včera priviezla sanitka a hneď ho aj operovali. Lekár vravel niečo o prasknutom slepom čreve. Poobzeral sa po izbe. Miestnosť veľká ako hala a všade plno pacientov, všetci poprikrývaní bielymi plachtami. „Ej, ale ich je tu.“ Skúsil jedného z nich potriasť a spýtať sa, kde je záchod. Ale ten sa ani nepohol. „Tiež je chudák pre-mrznutý, veď ani sa nečudujem, má na sebe len posteľnú plachtu... Ale prečo im aspoň hlavy neodokryjú, veď sa tí chudáci do jedného podusia.“ Odokryl telo a spod plachty sa na neho pozerali vyvalené oči. „No, čo pozeráš, chcem len vedieť, kde je WC. Prepánajána, nie, veď ten je nebohý. Sestrička! Hej, sestra, tu jeden zomrel! Haló!... Skúsim zobudiť druhého a poradíme sa, čo robiť.“ Pomykal jeho suseda a ten tak isto, tretí tiež... „ Už tomu rozumiem, ja som v márnici! No to som teda dopadol.“ Pobral sa do ďalšej miestnosti a tam nad jedným stolom štyria v zelenom poobliekaní, zakrvavení, voľačo robia. Jeden práve vyťahoval akúsi žilu či kus čreva. „Dedko, sem nemôžete, vráťte sa do postele!“ zakričal na neho, ale dedko už me-dzitým zobral nohy na plecia.
„Čoho som sa to ja dožil, oni si myslia, že som mŕtvy a nebodaj ma budú rezať zaživa,“ nariekal. Na chodbe klopkali topánky a zvuk sa neustále približoval.
„Dobré ráno, pán Horváth! Ako sme sa vyspali? Nesiem vám raňajky, prepáčte, že tak neskoro, ale najprv som musela obslúžiť prvú triedu...“
„Tak vy o mne viete, že som živý? “
„O čom to hovoríte? Veď vy ste bol operovaný včera a úspešne, pán doktor hovoril, že ste sa mu mimoriadne vydaril.“
„Prečo potom ležím medzi mŕtvolami?“
„To sú len náhradné priestory, na chirurgii je málo miesta.“
„Uf, to mi odľahlo, ale aj tak tomu nerozumiem, prečo práve ja?“
„Veď ste to tak sám chceli, druhá trieda je druhá trieda.“
Dedko sa hltavo napil zo šálky. „No druhá trieda operácie. To je štandard, sem patrí operácia na vrátnici, narkóza úderom kladiva do hlavy, robí ju mladý chirurg so starými nástrojmi a umiestnenie lôžka podľa momentálnych možností a polpenzia. Ako som vám už povedala, na chirurgii nebolo miesto, tak ste tu, na patológii.“
„A prvá trieda?“
„Tú robíme na operačke, narkóza je injekčná, robí ju starý chirurg s novými nástrojmi a po operácii ležíte na chirurgii s plnou penziou.“
„Ale veď toto je pod dôstojnosť človeka...“
„Nuž, nemocnica sa tiež musí správať trhovo, polovicu oddelenia sme prenajali na rekreačné účely. A druhú triedu ste si vybrali.“
„Ja som to takto nechcel!“
„Ale chcel, pán Horváth, predsa ste nám to povedali.“
„Nepamätám si, kedy?“
„Tesne po údere kladivom...“
E. MOLČÁNIOVÁ
