Vojaci martinským osudom

BRANKÁROVI LAKOSILOVI NIKTO NIČ NEZAZLIEVAL
kej bolesti v duši si na nás našiel čas a niekoľko minút po poslednom stretnutí v sezóne ochotne odpovedal na naše otázky.

Siedmy zápas medzi Martinom a Trenčínom opäť priniesol neskutočnú zápletku, ktorá dvíhala divákov zo sedadiel. Boli ste jej priamym aktérom. Aké sú vaše pocity bezprostredne po zápase?
- Úprimne poviem, že som takéto niečo v hokejovej kariére nezažil. Aj preto mám rád tento šport, lebo nikdy dopredu neviete, ako to skončí. Dnes nevyhral lepší, ale šťastnejší. Prehra nás všetkých mrzí, je nám to všetkým strašne ľúto. Najmä kvôli našim fanúšikom, ktorí nás celú sezónu neskutočne povzbudzovali a podporovali. Aj v týchto ťažkých chvíľach sú s nami, snažia sa nám pomôcť prekonať náš smútok a žiaľ. Veľmi im za to, čo pre nás v tejto sezóne urobili, ďakujeme. Aj ich podpora je vizitka našej práce, za ktorú sa vôbec nemusíme hanbiť.

Ako hodnotíte celú sériu, predsa len viedli sme v nej 3:0 na zápasy. Ukázalo sa, že ani to nestačí. Kde sa lámal chlieb?
- Kto by vtedy povedal, že nakoniec túto sériu stratíme. Hokej naozaj niekedy nemá logiku. Zlomov v sérii bolo viac. Ten prvý možno priniesol štvrtý zápas, v ktorom sme inkasovali 15 sekúnd pred koncom. Určite sa bude veľa hovoriť aj o piatom stretnutí, v ktorom sme viedli už 4:1 a nakoniec sme v ňom prehrali po samostatných nájazdoch. Aj v poslednom súboji sme možno mali viac z hry, ale videli ste sami. Šťastie sa od nás v predĺžení krutým spôsobom odklonilo.
Vo štvrťfinálovom zápolení bolo veľa sporných momentov. Nakoniec aj gól, ktorý rozhodol o všetkom, nebol úplne jednoznačný...
- Vyzerá to tak, ale verím, že bol regulérny, aj keď zo všetkých strán počúvam, že to tak nemuselo byť. Naozaj, v tejto sérii bolo viacero momentov, ktoré možno označiť za sporné. Nechcem sa vyhovárať, ale v niektorých fázach nám nepriali ani rozhodcovia. Najmä pán Baluška sa bude musieť ešte veľa učiť. Je škoda, že práve tohto rozhodcu vytiahnu kompetentní ako svoj štvrťfinálový tromf. Ťažko sa to dá pochopiť, nerozumiem tomu.
O postupe Trenčína rozhodol gól, ktorý možno pripísať na tričko brankára Lakosila. Vlasto si to určite uvedomuje, svedčí o tom aj jeho rozpoloženie. Ako sa mu dá v takejto chvíli pomôcť, ako sa s tým dá vôbec vyrovnať?
- S takouto situáciou sa musí každý vyrovnať sám. My sme hneď prišli za Vlastom a snažili sme sa ho povzbudiť. Nikto mu nič nevyčítal. Naopak, osobne si myslím, že ho treba za celosezónnu prácu nosiť na rukách. Urobil pre mužstvo veľmi veľa, podľa mňa si zaslúži absolutórium. Nič na tomto fakte nemôže zmeniť ani to, čo sa stalo.
Sezóna sa predčasne skončila. Čo vás čaká a neminie v najbližších dňoch ?
- Všetci si potrebujeme od hokeja predovšetkým oddýchnuť. Sezóna bola mimoriadne náročná a stála nás strašne veľa síl. Aj ja osobne som veľmi unavený, nielen v play off zápasoch som bol vyťažovaný. Chodili sme často na ľad, hrali sme presilovky i oslabenia. Bolo toho naozaj dosť. Únava sa ľahšie znáša po víťazných zápasoch. Žiaľ, my sme sa ocitli v opačnej situácii.
Trenčín dokázal obrátiť stratene vyzerajúcu sériu a čaká ho semifinále so Slovanom. Môže v nej uspieť?
- Neviem, ťažka otázka. Táto séria ho tiež stála veľmi veľa, aj v jeho radoch sú hráči, ktorých trápia zranenia. Osobne Dukle nič zlé neprajem, ale stále sa nemôžem zbaviť dojmu, že do semifinále sme skôr mali postúpiť my.

Je Trenčím naším osudom?
- Určite áno. Nehrali sme spolu v play off po prvýkrát. Vždy sme s ním ťahali za kratší koniec, vždy sa z postupu radovali vojaci. Tentoraz sme boli blízko cieľa, ale posledný krok sme nezvládli.⋌
ROMAN KOPKA