Spolu s hráčmi emotívne prežíval vypätie zápasov so súperom, ktorému Martinčania chceli vrátiť vlaňajšie štvrťfinálové vyradenie. Nepodarilo sa. Uplynulo niekoľko dní a po vychladnutí emócií sme s chladnou hlavou hodnotili sedemzápasovú štvrťfinálovú sériu.
Prebolel už nešťastný koniec inak úspešnej hokejovej sezóny?
- To len ťažko môže prebolieť. Najmä prvé hodiny, dni, po siedmom zápase s Trenčínom som mal hokeja plné zuby a zle som zaspával. Toto mužstvo si nezaslúžilo taký koniec sezóny. Ale život ide ďalej a treba dať hore hlavy a kráčať dopredu.
Čo rozhodlo o tom, že Martin opäť skončil na štíte Trenčína?
- Sériu sme rozohrali veľmi dobre. Keď boli hráči zdraví a boli sme kompletní, tak to bolo cítiť na ľade. V prvých dvoch stretnutiach sme boli jasne lepší ako náš súper. Ten ale už v druhom zápase vytiahol zo svojho arzenálu zbrane ťažšieho kalibru a výrazne pritvrdil. Nechcem sa sťažovať na rozhodcov, ale v tomto zápase mali Trenčania zákroky, ktoré boli na hranici únosnosti. Viacero našich hráčov na to aj doplatilo. A to nemohlo neotriasť mužstvom. My sme nemali typy silových hráčov, nám bola skôr vlastná technika a korčuliarska vyspelosť. Myslím si, že Trenčania dobre vedeli, ako eliminovať naše prednosti. Po druhom zápase sme mali štyroch zranených hráčov a navyše so zranením skončil aj Peter Klepáč. Do Trenčína sme už išli zdravotne nalomení, ale s cieľom aspoň jeden zápas vyhrať. To sa nám podarilo, ale opäť si naše víťazstvo vybralo po tvrdostiach domácich hráčov za to daň. Viacerí naši hráči odvtedy hrali pod injekciami s obstrekmi. To sa v ďalšom priebehu prejavilo ako náš najväčší hendikep.
Vyhrávali ste jasne na zápasy a doma ste v piatom zápase mohli a mali rozhodnúť o postupe. Nepodľahli ste v ňom pri vedení o tri góly prílišnej eufórii?
- Myslím si, že nie. Samozrejme, boli sme nabudení na víťazstvo. Dali sme trochu šťastné góly a určite nás už mnohí videli v semifinále. Ale Trenčín je skúsené mužstvo, v ktorom je viacero reprezentantov, sa nemienilo len tak vzdať. V oslabení sme za stavu 4:1 dostali lacný gól, keď náš hráč neprikryl súpera a aj kontaktný gól padol po hrubej individuálnej chybe v našej obrannej tretine. Paradoxne, hoci sme boli lepší a pri našich ďalších šanciach sme mohli a mali rozhodnúť, góly dávali hostia. Súper sa chytil slamky a, žiaľ, aj pri vyrovnaní sme sa dopustili hrubej chyby. Samostatné nájazdy boli lotériou, pričom najväčšiu smolu mal pri nájazde Džerinš, ktorý okabátil brankára, ale mieril vedľa.
Spomínate skúsenosti súpera, tie ale nechýbali ani viacerým vašim zverencom...
- Netvrdím, že sme nemali skúsených hráčov, ale ako celok boli Trenčania neporovnateľne skúsenejší. Dokazujú to aj v semifinálovej sérii so Slovanom, ktorý mal byť, podľa mnohých, jednoznačným favoritom.
Nepripúšťate si s odstupom času nejakú chybu, ktorej ste sa dopustili pri kaučovaní, nie je ozaj nič, čo by ste dnes urobili inak?
- Určite by som nenasadil do hry štvrtú formáciu, ktorá bola na ľade pri vyrovnaní skóre v štvrtom zápase a pri dvoch góloch v Trenčíne. Ale toto je hodnotenie generálov po vojne, lebo všetko, čo sa udialo, treba hodnotiť v širšom kontexte. Predsa sme nemohli hrať celú sériu na tri formácie, navyše keď viacerí naši hráči hrali zranení so sebazaprením. Ešte šťastie, že sme pri našom úzkom kádri mohli použiť hráčov z kubínskej farmy. Počas celej sezóny mali veľmi úzky káder a práve v play off, keď sa nám hráči zranili, to bolo naším veľkým hendikepom.
Štvrťfinálová séria bola mimoriadne vyrovnaná. V nej o výsledkoch všetkých zápasov rozhodovalo hokejové šťastie. To záverečné šťastie Trenčína bolo nešťastím určite nie slabšieho Martina. Paradoxne rozhodol o tom gól, aký sa nevidí často. Myslíte si, že súper viac pokúšal šťastenu?
- Góly padajú po chybách. Kto ich urobí viac, prehráva. Trenčania boli jednoducho efektívnejší. My sme ich, azda iba s výnimkou jedného zápasu, vo všetkých prestrieľali. Lenže dostali sme tucet gólov v oslabeniach. Trenčania potvrdili, že sú silní pred súperovými bránkoviskami. Nám z toho vychádza, že ak chceme s takýmito súpermi v budúcnosti uspieť, musíme posilniť obranu o fyzicky zdatnejších hráčov. Napriek tomu, čo som povedal, ale naším hráčom nič nevyčítam, naopak, klobúk dolu pred nimi – boli fantastickí.
Stále tvrdíte, že rozhodujúci gól vôbec nebol. Z čoho vychádza vaše presvedčenie?
- Mám ten moment nahraný, zostrihaný. Rozfázovaný na ňom je pohyb puku. Navyše všetko som si preveroval aj pri bránke, do ktorej mal gól padnúť. Darmo dnes videorozhodca tohto stretnutia tvrdí, že plast na bránke má byť desať centimetrov od žŕdky, keď na bránke, do ktorej padol gól, bol vzdialený iba päť či najviac šesť centimetrov. Tá bránka tým možno nespĺňala parametre pravidiel, ale je to fakt, ktorý som si hneď overil. Keď je to tak, potom nemôžu platiť teórie o tom, že puk bol za bránkovou čiarou viac ako dva centimetre. Rozhodca Kubuš sa ale videorozhodcu nepýtal na to, koľko centimetrov je plast od žŕdky, ale na to, či puk prešiel celým objemom za bránkovú čiaru. Dám na to aj stotisíc korún, že neprešiel.
Ako ste prežívali pocit bezmocnosti po tomto verdikte?
- Hráči akoby dostali kladivom po hlave. Neviem, ako dlho sedel Lakosil v kabíne s uterákom na hlave, ale určite bol v kolapsovom stave. Aj my ostatní sme zostali v nemom úžase, keď rozhodca ukázal, že gól platí. Boli sme totiž presvedčení, aj podľa vyjadrení niektorých našich hráčov, ktorí stáli za bránou, že gól to nebol. Napokon ani trenčianski hráči neverili, že gól bude uznaný. Myslím si, že rozhodla vyššia moc. To, že sa Martin dostal tak vysoko, ešte niektorí ľudia na Slovensku nedokázali stráviť. Myslím si, že nám bolo v tejto sérii dosť ublížené a za týmto tvrdením si stojím.
Zvykne sa hovoriť, že koniec dobrý, všetko dobré. To v tomto prípade asi neplatí, ale hoci vám záver nevyšiel, určite by nebolo správne, keby sa hodnotenie sezóny odvíjalo iba od neúspechu v play off. Aký je váš názor?
- Keď som podpisoval zmluvu s klubom, cieľom bolo hrať pekný hokej, zaplniť štadión divákmi. To nám dokonale vyšlo. My sme ani nechyrovali o tom, že do play off budeme postupovať z tretieho miesta. Základný cieľ hráči splnili a určite im za to patrí vďaka a uznanie. Ich zásluhou žil Martin hokejom, ich zásluhou sa zaplnil štadión, ich zásluhou sa ľudia na štadióne bavili hokejom. Nebolo by určite správne, keby sa na to zabudlo. Výsledok našej práce hodnotili diváci po každom zápase. Nemáme sa za čo hanbiť.
Je niečo, čo vás počas sezóny uspokojilo menej?
- Všetko sa ešte dá zlepšovať. Dnes viem, že ak by som mal pri mužstve zostať aj naďalej, tak ho treba posilniť dvoma obrancami a dvoma útočníkmi.. Ideálne by bolo, keby to boli robustnejší hráči, ktorí sa dokážu vyrovnať s fyzickou siliu súperov.
Zostávate pri mužstve aj pre budúcu sezónu?
- Zmluvu mám len do konca apríla. Dnes vám ešte neviem s istotou povedať, či ju predĺžime. Nejaké ponuky síce mám, ale ak vedenie klubu prejaví záujem, určite rád zostanem doma a budem sa snažiť o to, aby sme v budúcej sezóne obstáli lepšie, ako v tejto.
JÁN KŔČ
