Perfektný trik na nevďačníka
Fero ešte len vychádzal z kajuty a už na neho kapitánov papagáj Nick kričal:
„Dobrré rráno, Frrantišek, ako si sa vyspal?“
„Ja tvojho anjela, ako som sa mohol asi vyspať, keď si celú noc škriekal?“
„Škrriekal, škrrriekal, ne-rrozumieš umeniu, uspávanku som ti spieval. Á, choď do čerrta!“ a odletel si sadnúť na zábradlie.
Fero by mu bol najradšej zakrútil krkom, ale musel ho trpieť, lebo patril kapitánovi a kapitán výletnej lode, na ktorej pracoval ako iluzionista a kúzelník, ho dlhé roky trpel tiež. Bavil hostí svojimi kúskami a takto si zarábal na živobytie. Brázdil Atlantický oceán krížom-krážom už peknú kôpku rokov a keďže nič iné robiť nevedel, bol rád, že je rád.
Ale táto ukričaná hrča pestrofarebného peria mu pílila nervy pri každom novom turnuse. Kvalitné kúzelnícke výkony odmeňovali dovolenkári dlhotrvajúcim potleskom, keď sa vzápätí ozval Nickov škrekot:
„Je to podvodník, videl som to, videl, to nie je žiadne umenie, veď mal toho zajaca schovaného pod stolom!“ On totiž Ferove kús-
ky pri toľkých reprízach dávno prekukol.
Inokedy zasa:
„Neverrrte mu, vodí vás za nos, vyťahuje to z rrukáva.“ Alebo: „Bodaj by to neuhádol, keď všetky karrrty sú guľové esá!“ Nie div, že by mu bol Fero najradšej zakrútil krkom. Niekedy sa veru aj neovládol a šmaril po ňom paličku alebo klobúk.
A takto nevďačne sa správal čoraz častejšie. Fero musel zaraďovať do programu stále nové kúsky, aby aspoň niekedy zapchal ústa tomu drzáňovi.
Jedného dňa katastrofa odzvonila zlatým Ferovým časom. Loď sa potopila a iba niektorí cestujúci si zachránili život tým, že sa rukami-nechtami držali na plávajúcich troskách. Čo čert nechcel, na spoločnom kuse dreva sedel Fero spolu s Nickom. Ten dlho držal zobák, čo bolo až neuveriteľné, no na tretí deň papagáj konečne prehovoril:
„No, dobrrre, tak sa teda vzdávam. Kde máš tú loď…?“
E. MOLČANIOVÁ