Obraz je plocha mojej slobody, patrí len mne

Mnohí sa zhodujú tom, že najväčším pôžitkom je s ním pobudnúť, počúvať ho, vnímať, čo ako vyžaruje. Je presvedčivý a neuponáhľaný, tak ako jeho plátna s jasnou farebnosťou. Tváre, ktoré pripomínajú niekoho a kvety, ktoré naznačujú niečo. Toto ponúka aj aktuálna výstava v martinskej Turčianskej galérii, ktorú táto inštitúcia pripravila aj ako svoj príspevok kandidatúre mesta na titul Európske hlavné mesto kultúry 2013. Laco Teren žije a pracuje v Bratislave, no v Martine má množstvo svojich známych a priateľov, medzi inými aj v osobe primátora.
„Jeho“ kurátor Jiří Olič mu v katalógu k výstave položil otázku: „Čo pre teba znamená obraz?“ Dostal odpoveď: „Obraz je plocha mojej slobody. Môj obraz je plocha, ktorá patrí mne, vydávam sa na cestu, ktorá je vždy nová a vždy tá istá. Nový obraz je nová cesta. Tak je to aj s obrazmi, na ktoré sa dívam, to opakovanie toho istého a vždy iného je zaujímavé.“
Rozhovor pokračuje, prináša nové pohľady na umenie, tvorbu, tvorcov, na hľadanie vlastného výrazu, na spoločnosť, na veci a ľudí okolo nás... No nám prvá otázka a prvá odpoveď stačí. Povedali veľa o tom, s akou pokorou vníma umelec svoj vklad do palety výtvarného umenia a povedali dosť o tom, že ten jeho je taký, ako on sám bude chcieť. Lebo je to jeho voľba, jeho dialóg so svetom, jeho stopa, jeho strach z prijatia či neprijatia posolstva, jeho strach z prázdna, ktoré zaplní, ale aj jeho radosť z toho, ak posolstvo, ktoré ukladá na paletu, zostane pochopené.
O tom je aj jeho výstava. O veľkých plátnach, krásnych kvetoch, tvárach, ktoré „rozprávajú“, ľuďoch, ktorí nám čosi posunkom naznačujú. Zastať pred týmito obrazmi znamená urobiť si sviatok. Galéria je tomuto sviatku naklonená.⋌(VL)