Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky
O SVOJOM ŠTYRIDSAŤROČNOM PÔSOBENÍ

E. Králiková: Mojou históriou je zbierkový predmet, ten je o ľuďoch

v Slovenskom národnom múzeu v Martine hovorí, že to boli šťastné roky. Práca jej nepripadala ako povinnosť, bola jej záľubou, obohatila ju odborne i osobnostne.


K histórii sa dostala tak, že rada čítala historické romány. To až neskôr, v praxi, zistila, že najkrajším románom nie je to, čo spisovateľ vymyslí, ale to, čo sa v skutočnosti aj stalo. Žilinčanka, ktorá splynula s Martinom. Eva Králiková si v minulom roku prevzala Cenu mesta Martin.
Štyridsať rokov na jednom pracovisku – je to veľa alebo málo?
- Tie roky sú holý fakt. Vek nie je hendikep, ale je tu, treba s ním rátať. Kým kedysi sme nepočítali hodiny nadčasov či víkendy v teréne alebo medzi zbierkami, dnes treba čas deliť uvážlivejšie. Je tu mama, ktorá ma potrebuje, a sú tu ešte plány, ktoré treba doviesť do konca. A času je stále menej... V múzeu som už len hosť – na brigádnický úväzok. Ak je mi za niečím ľúto, tak určite len za tým, že mnohokrát sme namiesto nevyhnutnej administratívy mohli urobiť niečo zmysluplnejšie. Teraz viem, že tie roky v múzeu sa dali zúročiť aj lepšie.
Žilinčania sa nezvyknú často sťahovať do Martina. Čo rozhodlo vo vašom prípade?
- Do Martina som už počas vysokoškolského štúdia chodila za priateľkami – medičkami. A keď som sa mala po promócii rozhodnúť, čo ďalej, voľba padla na toto mesto. Bol september roku 1968, na Slovensku to vrelo a ja som síce mala ponuku pracovať v bratislavskom Historickom múzeu, no problémom bolo bývanie. A tak som prišla do Martina. Mala som šťastie. V múzeu, v ktorom som začala ako brigádnička - historička a prešla som si takmer všetky odborné posty, vrátane výskumu, som ešte zažila ľudí, ktorí tvorili starý Martin a boli jeho súčasťou.
Spomeniete si na niektorého z nich?
- Vedela by som hovoriť o viacerých, no nesmierne rada si spomínam na Annu Gašparíkovú-Horákovú. Ona ma naučila rozumieť Martinu a starým Martinčanom. Boli prepojení ťažko definovateľným fluidom a tak rýchlo medzi seba neprijímali „cudzincov“. Vďaka pani Hane som sa začala cítiť ako Martinčanka a vďaka nej mi splynulo s týmto mestom aj múzeum. Odvtedy som tieto dva fenomény nikdy od seba neoddelila.
Hovoríme o práci a ešte sme nepovedali, prečo ste sa rozhodli práve pre ňu?
- Maturovala som ako sedemnásťročná. Vtedy to bolo tak. Čo som v tom veku mohla vedieť o tom, čo chcem v živote robiť? Páčili sa mi historické romány, možno to rozhodlo. Alebo možno pani profesorka Žufová, ktorá nás veľmi zaujímavo učila dejepis... Ktovie? No na katedre histórie bratislavskej Filozofickej fakulty som už histórii prepadla úplne. Hoci – o svojom povolaní som mala inú predstavu. Myslela som si, že prídem do jednej obrovskej knižnice, budem z nej vyberať knihy a študovať. No v realite ma nečakalo akademické pracovisko. Keď si predstavím, koľko zimy sme si tu užili, koľko kožuchov vyzliekli či obliekli počas dňa pri lektorovaní, koľko kilometrov precestovali v teréne počas výskumov, tak sa divím, ako sme to všetko zvládli. No s odstupom času tie roky hodnotím ako veľmi užitočné.
Mali ste témy, ktoré vás naplno zaujali?
- Dnes to vnímam ako výsadu, že som bola nútená venovať sa v múzeu všetkým zbierkam. Ak niekto príde s nejakou témou, väčšinou nemám problém siahnuť po zbierkach a hľadať medzi nimi súvislosti. Tým, že som sa stala múzejníčkou, išla akademická história nabok a mojím prameňom poznania sa stal zbierkový predmet. Keď sa ho dotýkam, prestáva byť pre mňa história len vedeckou disciplínou. Mám možnosť sa cezeň priblížiť ľuďom, ktorí ho používali, viem si ich predstaviť, viem, že tie veci niekto vyrobil, doniesol do múzea a rozprával o nich. Cez ne históriu viac cítim. Nie je to odborné čítanie dokumentov, je to matéria, ktorá históriu tvorila. A tie témy? Fascinuje ma 19. storočie. Možno to súvisí so vznikom Muzeálnej slovenskej spoločnosti alebo dejinami Slovenského národného múzea, ktorým som sa roky venovala.
No vás si návštevníci múzea stotožňujú viac z takých výstavných projektov, ako boli Fajky či Memorabílie alebo séria výstav venovaných starému Martinu, či projekty o Štefánikovi... Boli pre vás zadosťučinením, že ste sa vybrali v živote po správnej ceste?
- Určite. A nielen tie. Robila som aj výstavu o slovenskej kamenine, o cíne, výstavu venovanú A. Kmeťovi a J. Gerykovi, ktoré tiež „prehovorili“ o staršej histórii Martina a Turca, ale aj mnohé iné. Výstavy som sa snažila vždy robiť tak, aby neboli len súborom vecí za sklom, ale aby mali svoje magnety. Tých má naše múzeum veľmi mnoho. Vždy som ho považovala za „zlatú kapličku“ Slovákov. Veď inde nenájdete veci, ktoré používali Hurban, Štúr či Vajanský, Lilgovci či Kučerovci, len u nás! Keď tu bola na prelome rokov 1999/2000 inštalovaná výstava memorabílií, tak sa najmä mladí ľudia divili, že tu máme časť kostrových ostatkov Ľudovíta Štúra, kufor Milana Rastislava Štefánika, jeho fotoaparáty, veci, ktoré používal.
Podobne tomu bolo i pri výstavách venovaných starému Martinu. Ono to vlastne začalo známym projektom Ad Memoriam Sancti Martini...
- Áno, bola to výstava venovaná svätomartinskej tradícii v roku 1997, keď si celá Európa pripomínala 1600. výročie smrti sv. Martina. Približovala svätca vo výtvarných dielach. Jej názov sa nakoniec stal témou celomestských osláv tohto výročia. Odvtedy som rok čo rok v Kultúrnom centre pripravovala rozsahom menšie výstavy vždy venované nejakej téme zosobňujúcej starý Martin. Každá priniesla niečo nové o meste a jeho minulosti. Spomínam si napríklad na rodinné albumy z fondov SNK, ktoré sme vystavili po prvý raz. Mali nádherné väzby, secesné kovania, boli to cenné materiály s rodinnou históriou. Aj toto je cesta, ako „vytiahnuť“ z depozitov skvosty.
Takým bol svojho času aj Štefánikov parížsky byt. Starí Martinčania si pamätajú, že bol v múzeu vystavený.
- Áno. Bol. Naše múzeum dlhé roky spravovalo celú Štefánikovu pozostalosť. Ešte žijú ľudia, ktorí si pamätajú špalier sprevádzajúci poštový voz, ktorý od stanice k múzeu v roku 1940 viezol pamiatky na Štefánika. Hovorili, že Štefánik sa vrátil domov. A v múzeu sa tak pristupovalo ku všetkému, čo zosobňoval. Za svoj krátky život stihol toho neuveriteľne veľa. Bol to vskutku renesančný človek, čokoľvek robil, robil dôkladne. Aj napriek tomu, že zbierky súvisiace so Štefánikom boli časom rozdelené na viaceré slovenské muzeálne pracoviská, v Martine stále zostalo časť pozostalosti, napríklad okolo šesťsto negatívov fotografií. Nebohý Eugen Lazišťan nás mnohokrát súril, aby sme niečo s tým urobili. Nakoniec vznikla nádherná kniha a potom aj výstava Obrazopis sveta objektívom Milana Rastislava Štefánika. Dodnes putuje po Slovensku.
Martin je z hľadiska dejín a rozvoja múzejníctva určite výnimočným mestom v rámci Slovenska. No má aj jeden hendikep – chýba mu vlastné mestské múzeum.
Je to hendikep. Zbierky o Martine i Turci sú veľmi torzovité, ale sú, určite sa ešte nachádzajú aj v súkromnom majetku. Treba len nájsť priestor, na ktorom by sa mohlo ukázať, že Martin, to nie je len 19. storočie, ale aj staršia história. Návštevník po informáciách tohto druhu pátra a mnohokrát je sklamaný, že mesto im ich neposkytuje. Turčianske múzeum Andreja Kmeťa je už súčasťou SNM a hoci sa sčasti venuje regiónu, ide o takmer prevažnú orientáciu na prírodu. Mestské múzeum potrebuje oveľa širší záber. Myšlienka na jeho zriadenie zreje už dosť dlho, nadšencov je dosť. Ktovie, možno sa dočkáme prvej expozície.⋌VIERA LEGERSKÁ

Skryť Vypnúť reklamu





EVA KRÁLIKOVÁ
PhDr. Eva Králiková, historička Slovenského národného múzea-Etnografického múzea v Martine. Získala a odborne spracovala niekoľko tisíc múzejných predmetov. Je autorkou takmer dvoch stoviek výstav doma i v zahraničí, expozície M. R. Štefánika na Košariskách a expozície v Horákovskom dome v Martine. Aj jej zásluhou bola oživotvorená Muzeálna slovenská spoločnosť. Je nositeľkou dvoch ocenení časopisu Pamiatky a múzeá. V roku 1993 dostala Cenu Andreja Kmeťa a v roku 2005 Cenu ministra kultúry SR.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  5. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Úprava osobného motorového vozidla
  9. Important information for Brazilians living in Slovakia
  10. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 831
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 763
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 933
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 607
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 942
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 656
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 098
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 583
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 493
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 336
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Fitká opäť zatvorili, majitelia netušia, ako druhú vlnu prežijú

Posilňovne sa po lete konečne zapĺňali a potom prišiel tvrdý úder.

Na takéto športové podujatia v posilňovniach si budú musieť aj mladí siláci nejaký čas počkať.

Ochrana pred búrkou

Zlepšili protipovodňové opatrenia.

Budovali nové odvodňovacie žľaby.

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Takmer polovicu pôžičky od štátu využijú na financovanie MHD

Týždeň pred vypršaním termínu na podávanie žiadostí o nenávratnú finančnú pomoc od štátu v súvislosti s koronakrízou sa rozhodli ju využiť aj v Martine.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest na Orave.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

Od soboty bude platiť na Slovensku zákaz vychádzania, sú aj výnimky

Pre žiakov druhého stupňa základných škôl sa v pondelok začína dištančné vyučovanie.

Už ste čítali?