Prišiel 12. november a po ňom sa aj pre týchto ľudí naskytla možnosť skloniť hlavu na noc v príjemnejšom prostredí. Bol to Katolícky farský úrad a jeho Katolícka charita v Martine, ktorá na Kollárovej ulici v spolupráci s martinským Mestským úradom otvorila nocľaháreň. Začiatky boli aj tu ťažké. Veď pripraviť také prostredie, aby pripomínalo domov, nebolo jednoduché. O dvadsiatej hodine každý večer vítali prvých uzimených klientov. Po nesmelých krokoch zisťovali, že v nocľahárni sa o nich dobre postarajú. Dostali teplý čaj a chlieb s maslom.
Neskôr sa dozvedeli, že ešte sú tu dobrí ľudia, ktorí sa o nich budú starať – dajú im svoje peniaze a najmä svoj čas, aby im aj takto pomohli v núdzi. Dobre im padlo sadnúť si po celodennom putovaní ulicami za prestretý stôl a občerstviť sa, umyť sa a odpočinúť si v posteli. Takto sa opakovali dni a noci. Až prišiel ten, v ktorom sa nocľaháreň opäť po sezóne zatvorila. Stalo sa tak 1. apríla.
Taký je osud bezdomovcov. Opäť si budú musieť vystačiť s ulicou. No s vedomím, že aj počas neskorej jesene a zimy budú môcť kde hlavu skloniť.
MILAN KAŠTAN